Dnes sme svedkami „pohonu" štátneho aparátu na živnostníkov, akoby práve oni boli tými, ktorý držia v rukách záchranné koleso pre potápajúcu sa štátnu pokladnicu. Je však úplný nezmysel hasiť dlh štátu na úkor tých najzraniteľnejších. To je (hádam aj v ekonómii) neudržateľné riešenie a štát si takto podkopáva aj pilier sociálnej súdržnosti.
Možno mnohí živnostníci zneužívajú systém (a treba preto nájsť diery a zaplátať ich), ale je absurdné plošne zvyšovať dane a odvody všetkým živnostníkom a takto doslova trestať plošne všetkých živnostníkov. Navyše, takýmto prístupom budú znechutení aj tí, čo dnes rešpektujú všetky zákonné povinnosti a hrozí, že pomer tých, čo budú zákony obchádzať stúpne. Takéto tendencie štátnych predstaviteľov preto podkopávajú aj princípy právneho štátu. Stúpne totiž počet zákonov, ale rešpekt voči nim klesne.
Rozumný minister financií musí hľadať peniaze tam, kde sú. Určite to nie sú vrecká a bankové účty živnostníkov. Tí ich majú - väčšinou - tak na dôstojné prežitie. Mnohí ani toľko. Okrem toho znášajú riziká, ktoré bežný zamestnanec znášať nemusí.
V rámci ekonomiky však sú oblasti, ktoré peniaze točia, nemalé peniaze a dokonca sa týkajú luxusnejšej sféry spotreby. Spravodlivý a udržateľný štát, ktorý má akútny problém zaplniť štátnu pokladnicu, by mal v prvom rade siahať na tovary a služby luxusnejšej povahy. Mnohé z takýchto tovarov a služieb navyše spôsobujú aj nemalé nepriame náklady štátu. Mám na mysli také sféry ekonomiky ako je napríklad automobilový a reklamný priemysel.
Nové auto nie je chlieb ani mlieko, nekupujeme ho každý deň. Ak niekto mení autá ako košele, zrejme nežije v núdzi, a preto nevidím najmenší dôvod, prečo by štát v čase núdze nemal zaťažiť vyššou daňou práve takýto typ spotreby.
Ďalšou čerešničkou na torte sú reklamy. Cieľom reklamy je prebudiť v ľuďoch niečo ako nadspotrebiteľskú náladu, čiže túžbu po luxusnejších tovaroch a službách. Neviem ako vy, ale mňa neskutočne otravujú (a to ani nemám TV). Jediný ich prínos pre mňa je ten, že ma utvrdzujú v tom, čo pre svoj život nevyhnutne nepotrebujem. Na chlieb, či mlieko nie je potrebné robiť reklamu. Reklamný priemysel stojí na takých tovaroch ako sú práve vyššie spomínané autá, čím sa bludný kruh uzatvára.
Foto: MF Dnes
Z dlhodobého hľadiska štát vyššou sadzbou DPH na autá a reklamu získa dvakrát. Raz z ich priameho predaja, druhýkrát nižšími výdavkami na riešenie dopadov na spoločnosť vyplývajúcich z nadspotreby týchto tovarov a služieb s tým spojených.
Na rozťatie tohto bludného kruhu treba zrejme viac odvahy, rozumu a citu, než má súčasná vládna koalícia.
