Stalo sa tak vraj nenápadne v priebehu niekoľkých minút. Pri schvaľovaní úplne iného zákona, teda konkrétne nepriamou novelou v zákone o cestnej premávke.
Hoci o tom, či je takýto postup v súlade s Ústavou SR, rozhoduje Ústavný súd, minister Vážny ani poslanci parlamentu nemali žiadny etický problém využiť takýto postup. Keď ide o balamutenie voličov „budovateľským sľubom", slušnosť a zdržanlivosť ide bokom.
Nazvali to „mimoriadne opatrenia pre výstavbu", na základe pozmeňovacieho návrhu poslanca Petra Pelegríniho (SMER-SD). Prešiel bez problémov.
Bez akýchkoľvek problémov aj preto - a to je naozaj paradoxné - že zaň zahlasovali poslanci opozície. Za KDH (ako jediný) hlasoval „za" Pavol Hrušovský, za SMK okrem jedného všetci prítomní poslanci a za SDKÚ-DS všetci prítomní poslanci. Proti hlasovalo 0 (slovom „nula") poslancov NR SR.
Rozumiete tomu?
Napríklad SDKÚ-DS sa profiluje za politickú stranu, ktorá háji záujmy jednotlivca, medzi ktorými je pre nich hádam prvoradé právo na súkromné vlastníctvo. To hlásajú, zrejme to majú aj vo svojom programe. A zrazu takýto podraz voči svojim voličom.
Bol som však jedným známym poučený, že som príliš naivný, keď si myslím, že poslanec je preto poslanec, pretože jeho poslaním je presadzovanie vôle občanov.
Poslanec je vraj preto poslanec, pretože jeho poslaním je brať plat a popri tom si „prilepšiť" nejakými „bočákmi". Hlavne, že majú nejaké poslanie...
Alebo je to len nedorozumenie?
Ak áno, tak potom je činnosť parlamentu ukážkovým bordelom.
