A bolo tam niečo navyše, čo v tlačenej verzii úplne chýbalo. A to konkrétne to, že pána Chrena po tretej otázke novinárky dosť ráznym spôsobom stopol pán z úzadia:

Redaktorka: „Je nejaká požiadavka z nadácie, ktorá bola predtým Vašim zamestnávateľom, aby ste takto konali?"
Martin Chren: „Určite všetci ľudia..."
Pán z úzadia: „Nie, stačí, stačí, stačí, stačí, stačí, stačí."
Martin Chren: „Počkaj..."
Pán z úzadia: „Stačí, stačí, lebo toto už ideš ďalej, ďalej ako vôbec, celkovo. Nie, si myslím, že už máte odpovede, ktoré potrebujete. Toto sú už špekulácie na ďalej, ďalej ..."
A zrazu som nadobudol pocit, že nemáme všetky odpovede, ktoré potrebujeme. Že pán Chren nemôže povedať všetko, čo má na srdci. Prečo asi?
Štátny tajomník Ministerstva hospodárstva a výstavby SR nemôže slobodne odpovedať na otázky novinárov. Navyše spôsob, akým mu to bolo znemožnené, je v demokratickom a právnom štáte neprijateľný. Aspoň teda pre mňa.
Preto si myslím, že už to, že Martin Chren ako vysoký štátny úradník sa v súvislosti s kauzou „hayekovci" nemôže slobodne obhájiť, a to z akejkoľvek príčiny, je dôvodom na jeho okamžité odstúpenie. A s ním by mal okamžite odísť aj pán z úzadia.