SDKÚ-DS, SaS, KDH i Most-Híd sľubovali a ešte stále sľubujú, že ich hlavným cieľom je konsolidácia verejných zdrojov. Cesta k tomuto cieľu vedie v prvom rade cez šetrenie v štátnej a verejnej správe. Základom šetrenia je nevyhadzovať peniaze na zbytočné činnosti. Jednou z takýchto činností je aj činnosť štátnych tajomníkov.
Väčšina ľudí ani nemá páru, čo títo vysokí štátni funkcionári počas posledných štyroch rokov robili. Okrem toho ide o čisto politické funkcie, nie odborné ani úradnícke. Tomu často zodpovedali aj nominácie na tieto posty.
Mojími obľúbencami sa v tomto smere stali hneď dvaja štátni tajomníci na Ministerstve životného prostredia. Jedným z nich bol Jaroslav Jaduš (ĽS-HZDS). Jedinou odbornou kvalifikáciou tohto strojného inžiniera je jeho predchádzajúce pôsobenie vo Výbore pre životné prostredie (ktoré mimochodom Ficova vláda zrušila). Vedcov protestujúcich proti návrhu zonácie TANAP-u (ktorú práve on pretláčal) nazval kváziodborníkmi. V interných predpisoch ministerstva mal tento figurant skratku ŠT-A.
Skratku ŠT-B mal druhý štátny tajomník. Dušan Muňko (Smer-SD), ktorý neskôr pôdu ministerstva opustil, aby „pomohol" Sociálnej poisťovni (kde sa stal riaditeľom). Preslávil sa svojou „láskou" k pestrofarebným operencom z dovozu, hoci papiere k nim stopercentné zrejme neboli (aj preto ho chceli štátne orgány zbaviť poslaneckej imunity). Ako vysoký predstaviteľ rezortu životného prostredia verejne vyhlásil, že Natura 2000 a zonácia TANAP-u sa budú prehodnocovať, pretože „keby zostali tak, ako sú teraz, zbytočne by sme sa rozprávali o rozvoji stredísk, rozvoji cestovného ruchu, s problémami pri dnešnej legislatíve by sa nedalo pohnúť".
Takýchto štátnych tajomníkov sme mali na ministerstve.
Štátni tajomníci sú jednoznačne politickí trafikanti. Aj zákon o štátnej službe definuje tieto posty ako politické funkcie. Z toho vyplýva, že štátni tajomníci nemajú skutočnú zodpovednosť, ale iba politickú. Môžu napáchať škody koľko len chcú - nebudú za to niesť trestno-právnu zodpovednosť. Za Ficovej vlády aj preto mali mnohí z nich jednoznačné zadanie: Rozbiť, čo sa dá rozbiť.
Principálnym riešením ako zamedziť takejto "realizácii" štátnych tajomníkov (často poza chrbát ministra) je tieto posty zrušiť. Je to dôležité aj preto, aby sa nevyhadzovali peniaze daňových poplatníkov na nemalý plat štátnych tajomníkov, sekretárky, limuzíny, mobily, služobné cesty ... . Je to dôležite aj preto, aby v štátnej a verejne správe bolo ľudí iba s politickou zodpovednosťou čo najmenej. Aby ľudia bez reálnej zodpovednosti nerozbíjali tento štát.
Nultý krok budúcej vlády by mal zrušiť tieto politické funkcie. Bolo by to nielen protikorupčné opatrenie, ale aj šetrenie verejným zdrojmi. Takto by vládne strany začali plniť svoje predvolebné sľuby ešte pred prvým zasadaním vlády. A hneď jednou (nultou) ranou dva sľuby.
