V najbližších voľbách kandiduje pomerne dosť environmentalistov, či lepšie povedané - viac ako v minulosti. Na kandidátke OĽaNO sú Mikuláš Huba (5), Michal Wiezik (21) a Richard Medal (48) - všetko ľudia, ktorých ja osobne pro-environmentálnym voličom Matovičovho subjektu odporúčam krúžkovať. Ostaným stranám tu nebudem venovať väčšiu pozornosť, pretože ich kandidátky sú z tohto hľadiska veľmi biedne. Sklamal ma napríklad prístup SaS, ktorý má svoju tím-líderku pre životné prostredie, Annu Zemanovú, až na 49. mieste (minulé voľby 35.). Voličom SaS odporúčam pani Zemanovú krúžkovať - vyzná sa v problematike ochrany životného prostredia.
V iných stranách ťažko nájsť skúsených ľudí v tejto oblasti. Stranu Zelených s veľmi nevierohodnými ľuďmi hneď v čele kandidátky a nový zelený náter na Urbániho AZENe komentovať nebudem.
Za zmienku však určite stojí Zmena zdola - Demokratická únia Slovenska na čele s Jánom Budajom, ktorý samotný má aj ochranárske korene. Okrem neho je na kandidátke kopec ďalších environmentálne viac alebo menej ladených ľudí, ktorých tu však nebudem menovať, pretože je ich naozaj dosť veľa (až štvrtina kandidátky).
Čo je však v súvislosti s environmentálnou politikou a kandidujúcimi politickými stranami najdôležitejšie:
osobný príbeh ľudí, ktorí sú nositeľmi environmentálneho programu tej ktorej strany
samotný environmentálny program
Pár dôležitých slov k bodu 2.
Práve tu chcem poukázať na to, prečo je nezmysel očakávať, či nebodaj tlačiť na environmentalistov, aby sa zjednotili do jednej strany, na jednu kandidátku. Takáto jednota by bola totiž falošná. Tak ako existujú rôzne názory na riešenie ekonomických, či sociálnych problémov, tak existujú aj rôzne názory aj na riešenie problémov životného prostredia.
Aj v ochranárskom hnutí sú ľudia, ktorí presadzujú viac ľavicové typy riešení, napríklad viac štátnej intervencie, viac dotácii a pod., ale sú tam aj ľudia, ktorí majú blízko k pravici, či až k libertariánskej filozofii. Takí chcú žiť v spoločnosti, kde sa bude viac dbať na osobnú zodpovednosť a preto budú presadzovať politické nástroje, ktoré budú pozitívne motivovať jednotlivcov k zodpovednejšiemu vzťahu voči okoliu.
Avšak ani takéto delenie nemožno paušalizovať.
Nepoznám ochranára, či environmentalistu, ktorý by nepovažoval za kľúčovú tému ochrany životného prostredia ochranu biologickej rozmanitosti. Ak je pre nás taká dôležitá rozmanitosť v prírode, prečo ju popierať v názoroch na zelenú politiku. Zošnurovať všetkých do jednej strany by bolo - použijem ďalší obľúbený pojem z branže - neudržateľné. Nie preto, lebo ľudia sa nemajú radi, či sa nerešpektujú, ale preto, že pestrosť názorov a riešení je normálna. Nenormálna je uniformita.
Tak ako pred 89-tym bolo nezmyselné tlačiť všetkých do jednej „správnej" strany, tak je to nezmysel aj dnes. A je jedno z akého dôvodu, z akej „ideológie" tento tlak pramení. Práve kumulácia environmentalistov iba v rámci jednej politickej strany by takúto stranu príliš ideologizovala. Taká strana by už v rodnom liste mala predurčenú nestabilitu - podobne ako napr. smreková monokultúra.
Róbert Oružinský
lesník a ekológ
kandidát č. 15 na kandidačnej listine politickej strany Zmena zdola - Demokratická únia Slovenska v najbližších voľbách do NR SR
