Prírodu a prirodzenosť považujem za takmer totožné pojmy, Prirodzenosť je už síce pojem mierne rozširujúci pojem príroda, ale je s prírodou nerozlučne spätý, je prejavom prírody. Podľa slovníka je to, čo je opísané prídavným menom prirodzený, dané prírodou, vyplývajúce z prírodných zákonitostí; nevytvorené ľudskou činnosťou, prírodné (opak umelého); nestrojené, nenútené, bezprostredné.
Tam, kde nie je príroda, nie je ani prirodzenosť. Tam kde je potlačená príroda, je potlačená aj prirodzenosť. Pre pojem prirodzená povaha, prirodzenosť existuje v slovenčine hovorový pojem nátura. Kto sa správa neprirodzene, zrejme neprejavuje dostatočne svoju náturu.
To som sa dostal k anglosaským jazykom a k latinčine. V nich je pre pojem príroda a prirodzenosť len jeden pojem. Po anglicky je prírodný aj prirodzený natural (supernatural znamená nadprirodzený - typ benzínu „super natural" môže znieť pre angličanov dosť zábavne).
Všeobecné vymedzenie pojmu príroda a prirodzenosť sa môže niekomu javiť ako neľahký filozofický problém. Stačí sa však pozrieť na niektoré konkrétne oblasti života a zrazu je tento pojem každému jasný. Teda jasná je najmä hranica medzi tým, čo je prirodzené a neprirodzené, čiže umelé.
Môžeme začať prirodzeným oplodnením a umelým oplodnením, odbočiť k prirodzenému a umelému prerušeniu tehotenstva, ale lepšie je pokračovať prirodzeným alebo aj umelým pôrodom. Po chvíľke života nasleduje väčšinou prirodzená smrť. Ale môže byť aj neprirodzená.
Je každému jasný rozdiel medzi prirodzeným a umelým?
Posuňme sa ďalej.
Prirodzená obnova lesa a umelá obnova lesa. Teraz som možno zaťal do živého. Teraz je totiž jasné, čo z týchto dvoch pojmov sa dá schovať do definície prírody (a teda aj prirodzenosti): Príroda je súhrn všetkých vecí a javov na svete, ktoré nevznikli zámernou ľudskou činnosťou.
Ak niekto hovorí, že umelé sadenie stromčekov je súčasťou prírody, tak zámerne alebo možno aj nezámerne klame, čiže sa vyhýba pravde. Aj klamať sa dá prirodzene alebo neprirodzene. Tí čo klamú prirodzene, klamú v prvom rade sami seba - ich osobným nešťastím je, že (zatiaľ) netušia, čo činia.
Prirodzený les je človekom zámerne neovplyvňovaný les. Samozrejme, takúto definíciu nemožno brať fanaticky. A to najmä preto, že v tomto prípade hranica medzi prirodzeným a neprirodzeným (umelým) lesom už nie je taká ostrá ako v prípadoch, ktoré som uviedol v súvislosti so životom človeka.
Jeden človek tichou prechádzkou po prirodzenom lese zámerne neovplyvňuje les natoľko, aby sme po absolvovaní takejto prechádzky začali považovať les za neprirodzený. Samozrejme, pokiaľ by sa začalo po lese neustále prechádzať obrovské množstvo ľudí, už by to zásah do jeho prirodzenosti bol. V tomto smere je obzvlášť dôležitá miera intervencie človeka.
Ochrana prírody
Podľa zákona o ochrane prírody a krajiny sa ochranou prírody rozumie obmedzovanie zásahov, ktoré môžu ohroziť, poškodiť alebo zničiť podmienky a formy života, prírodné dedičstvo, vzhľad krajiny, znížiť ekologickú stabilitu, ale aj odstraňovanie následkov takých zásahov. Ochranou prírody sa rozumie aj starostlivosť o ekosystémy (§ 2).
Samotné pojmy príroda a prirodzenosť v zákone definované nie sú. Asi to zákonodarca nepovažoval za potrebné. Možno predpokladal, že pojmy sú zrejmé aj bez definície ukotvenej v právnej norme. Ako som naznačil vyššie - v niektorých prípadoch (narodenie, smrť) vieme posúdiť hranicu veľmi jednoznačne, v niektorých prípadoch je hranica skôr mierou.
Ochrana prírody je činnosť zameraná na zachovanie prírody a prirodzenosti určitých vecí a javov. Keď chceme niekde chrániť prirodzený les, asi ho nebudeme rúbať. Alebo áno?
Prechádzka po lese verzus rúbanie a odvážanie stromov z lesa. Čo z toho považujete za únosnú mieru, aby ste les ešte považovali za prirodzený?
Keď sa spýtate lesníka na rozdiel medzi prirodzenou a umelou obnovou lesa, každý vám bez akýchkoľvek problémov povie rozdiel. Ak je na nejakej ploche podiel prirodzenej obnovy 80%, znamená to, že na štyroch pätinách plochy sa vysadili mladé stromčeky samé - bez priameho pričinenia lesníkov. Zvyšok dosadili lesníci umelo - sadenicami vypestovanými v lesnej škôlke.
Je súbor umelo vysadených sadeníc na určitej spojitej ploche prirodzeným lesom?
V okamihu vysadenia nie. Avšak tu považujem potrebné vysvetliť veľmi dôležitý rozmer, ktorý príroda a prírodzenosť v sebe obsahujú. Je to vlastne úplne základná vec, prečo je príroda prírodou. Je to dynamika. Neustála zmena.
Príroda sa neustále mení. A žiaden človek nemôže so stopercentnou istotou vedieť ako sa mení. To sa obsiahnuť nedá. Ak by to chcel jeden alebo aj kolektív miliardy ľudí obsiahnuť, musel by sa vyrovnať minimálne prírode samej. Musel by sa s ňou stotožniť natoľko, že by sa stal samotnou prírodou. Tým pádom by ale prestal robiť akékoľvek umelé zásahy - už by nemalo zmysel to vymedzovať, keďže človek by bol zároveň aj prírodou.
Človek je však „iba" súčasťou prírody. Preto jeho konanie bude vždy možné vyčleniť voči celku. Alebo aspoň do značnej miery.
Vrátim sa však k dynamike prírody.
Od momentu kedy lesná robotníčka vysadí súbor sadeníc na určitej spojitej ploche podlieha umelý výtvor človeka prirodzenej dynamike. Stromy rastú samé, bez zámernej snahy človeka. Človek nedokáže rásť za stromy. Dokáže ovplyvňovať ich rast, ale nedokáže byť ich rastom. Rast rastlín je vyslovene prirodzenou kvalitou.
Súbor vysadených sadeníc síce vznikol umelo, ale od momentu jeho vzniku podlieha prirodzenej dynamike - súbor sadeníc (prvkov) sa tak stáva systémom. Človek síce rozhodol, aké sadenice na konkrétnej ploche vysadí, ale od momentu ich vysadenia na danej ploche rozhoduje príroda. Až kým opäť nepríde človek a nerozhodne, ktoré sadenice (z ktorých medzitým vyrástli stromy) vyrúbe. V takomto lese síce príroda rozhoduje o raste stromov, nerozhoduje však o niektorých zásadných veciach. Napríklad o ich rozmiestnení a druhovom zložení. To, koľko smrekov rastie v hospodárskom lese, je dielom človeka, nie prírody. V mnohých smrekových lesoch je potom človek spoluzodpovedný aj za také javy ako je premnoženie lykožrútov, hoci je to prirodzený jav.
V ochrane prírody je dôležitý princíp večnosti. O konkrétnej lokalite hodnej ochrany jej prirodzenosti by mal človek rozhodnúť iba raz. Na úplnom začiatku. Potom by takéto územie mal nechať na prírodu - a nechodiť podchvíľou (napríklad raz za sto rokov) opravovať prírodu podľa inžinierskych tabuliek. Inžinierske tabuľky totiž nemajú svoju vlastnú dynamiku. Snažia sa síce kopírovať dynamiku prirodzených systémov, ale vždy ju budú len kopírovať. A keď sa vyrúbu všetky prirodzené lesy, nebude už ani čo kopírovať. Inžinierske tabuľky majú slúžiť hospodárom v hospodárskych lesoch, nie naprávaniu prírody - čiže zdroja, z ktorých inžinierske tabuľky čerpajú. Predstavte si, ako by ste skúmali ako rastie strom, ktorý ste vyrúbali. Alebo ako sa vyvíja človek s amputovanými nohami - „vedecky" by ste dospeli k záveru, že ľudia nedokážu chodiť.
Prírodná rezervácia je miesto vyhradené pre prírodu. Základnou kvalitou prírody je dynamika, neustála zmena. Prirodzená zmena. Ak chceme chrániť prírodu, musíme chrániť aj jej dynamiku, jej vývoj. Vývoj spontánny, samovoľný, živelný, nenútený, neusmerňovaný, čiže prirodzený. Vývoj bez popudu, bez vôle, bez úsilia, bez úmyslu, bez zámeru, bez intervencie človeka. To je ochrana prírody.
Prírodná rezervácia nie je kultúrna pamiatka. Prírodná rezervácia je výtvorom prírody, kultúrna pamiatka je výtvorom ľudskej spoločnosti. Kým pri kultúrnej pamiatke je zub času jej nepriateľom, v prírodnej rezervácii je zub času hybnou silou prirodzených zmien, ktoré vytvárajú ekosystém. Kultúrne pamiatky chránime staticky, prírodné rezervácie dynamicky.
Po poslednom ústupe kontinentálneho ľadovca ostalo na predtým zaľadnenom území bezlesie. Ak by sa vtedy ľudia rozhodli chrániť takéto územie staticky, bolo by dodnes na takomto území bezlesie. Stovky ľudských generácii by muselo vyvinúť enormné úsilie na to, aby takéto územie bolo v stave nepretržitého bezlesia - teda v tzv. pôvodnom stave. Bola by to obrovská (dodatková) energia vložená do určitého územia za účelom jeho ochrany. Určite by to však nemohlo byť považované za ochranu prirodzenosti takéhoto územia. Prirodzenosťou takéhoto územia je neustála zmena.
Je mrhaním energie snažiť sa udržať bezlesie tam, kde príroda tlačí les - vrcholný suchozemský ekosystém. Taktiež je mrhaním energie udržiavať 5-násobne vyššie zastúpenie smreka v slovenských lesoch než je prirodzené. Prírodu neoklameme. Oklameme jedine seba - a tento sebaklam nás (okrem iných dôsledkov) bude stáť obrovské množstvo premrhanej energie, ktorú by bolo účelnejšie využiť niekde inde - alebo jednoducho nevyužiť - čiže minimálne nepremrhať. Hospodárnosť v nakladaní s energiou považujem za kľúčovú záležitosť prežitia a rozvoja ľudskej spoločnosti. Okrem toho, že príroda je zdrojom takejto energie, sú prírodné ekosystémy aj návodom, ako s energiou hospodáriť.
Príroda je aj zdrojom ľudského poznania. Ochrana prírody má chrániť tento zdroj. Zdroj nielen materiálny, ale i duchovný. Zdroj sily, ale i pokory.
