Začiatkom apríla Krajský súd v Bratislave rozhodol , že prvých 8 rozhodnutí Ministerstva životného prostredia o udelení výnimiek na odstrel chránených medveďov bolo nezákonných, a preto neplatných. Hovorca MŽP na rozhodnutia súdu bezprostredne zareagoval tlačovou správou. Túto tlačovú správu nielenže zverejnil na oficiálnej stránke ministerstva, ale ju aj hromadne rozoslal médiám. Súčasťou tlačovej správy boli aj drastické zábery ľudských obetí útokov medveďov - avšak v zahraničí a väčšinou sa jednalo o útoky iných druhov medveďov než je u nás žijúci medveď hnedý (Ursus arctos).
Trestné oznámenie na hovorcu Višvádera na seba nenechalo dlho čakať. Kauze amorálneho postupu hovorcu MŽP sa venovali aj médiá.
Bratislavskí policajti odmietli začať trestné stíhanie Petra Višvádera za to, že šíril poplašnú správu, ktorá je nepravdivá alebo sa dopustil iného obdobného konania.
Vo svojom uznesení z 13. augusta 2008 uvádzajú, že „vykonaným šetrením dňa 11. 08. 2008 sa zistilo, že na predmetnej internetovej stránke (...) sa nenachádzala žiadna fotografická príloha." V uznesení sa ďalej píše, že na webstránke „boli uvedené správy týkajúce sa útokov medveďov a konkrétne útoky za posledné roky (zo Slovenska, pozn.), avšak bez fotiek." Pôvodne však boli pri texte o útokoch slovenských medveďov na ľudí a majetok drastické farebné fotografie obetí medveďov v ďalekom zahraničí. Podľa tejto logiky vyšetrovateľov nebol zrejme ani pán Izák ministrom životného prostredia, keďže jeho fotografia dnes na webe ministerstva už nie je (a vystriedala ju fotografia nejakého pán Chrbeta).
Policajní vyšetrovatelia však na konci svojho uznesenia pripúšťajú, že konanie pána Višvádera mohlo byť kvalifikované ako šírenie poplašnej správy, lebo „ak boli naozaj zverejnené fotografie (...), tak ich hovorca MŽP určite odstránil a prejavil účinnú ľútosť podľa § 85 písm. a) TZ (trestného zákona, pozn.), aby sa nedopustil prečinu Šírenie poplašnej správy podľa § 361 ods. 1 TZ."
Poslal som dnes na MŽP žiadosť o informáciu, adresovanú hovorcovi Višváderovi, že či bolo stiahnutie drastických fotografií z webu ministerstva prejavom jeho účinnej ľútosti podľa § 85 písm. a). Som zvedavý na jeho odpoveď.
Aj keby stiahnutie drastických záberov bolo prejavom jeho ľútosti, nemyslím si, že takéto prešľapy by mali byť v štátnej, či verejnej správe tolerované. Štátny zamestnanec nemôže zámerne klamať verejnosť, jeho povinnosťou podľa zákona je poskytovať pravdivé (neskreslené, úplné a včasné) informácie.
To, že si pán hovorca v rámci služby svojim nadriadeným neraz „obtieral ústa" o pracovníkov ministerstva alebo Štátnej ochrany prírody, ktorí v dobrej viere informovali verejnosť o nebezpečných praktikách v rezorte, je už len zhnitou čerešničkou na skysnutej torte, ktorá dokresľuje skutočný charakter pána hovorcu.
