Okrem rétoriky pána premiéra v štýle, ktorý miestami už takmer pripomínal úryvky z Fidelových Castrových plamenných monológov, relácii dominovalo jedno číslo: 16,7 miliardy.
Pán premiér ho toľkokrát opakoval až z neho prešmyčkou vyrobil ešte viac: 17,6 miliardy.
Vraj toľko korún je čistý zisk Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) za rok 2007. Čo však pánovi premiérovi najviac kole oči je, že SPP chce od budúceho roku dvihnúť ceny za plyn o takmer 20%.
Takýto nárast cien odhlasovali akcionári SPP, pričom - podľa pána Fica - práve menšinoví zahraniční akcionári SPP (Gaz de France a nemecký E.On Ruhrgas) prehlasovali 51% akcionára, ktorým je štát (v rozhlasovej relácii spomenul pomer 4 : 3 v prospech zahraničných akcionárov).
Možno tvrdenia pána Fica stoja za zamyslenie. Možno...
Skutočnosť, že v dnešnej relácii však "prehlasoval" (či skôr prekričal) pán premiér demokraciu - v pomere 1:0 mu nevyčítajte. On sa totiž zjavne cíti 100% akcionárom tohto štátu. Preto zásadne odmieta dialóg s reálnymi politickými oponentmi.
Prečo však Slovenský rozhlas (verejnoprávna inštitúcia) neumožnila poslucháčom, aby si mohli vypočuť aj iný názor?
Vzhľadom k tomu, že pán Fico jednoznačne využil (ako už neraz) svoje vystúpenie aj na to, aby opätovne opľul bývalú vládnu garnitúru (pojmy ako „vlastizradcovia" sa už stávajú normou - veď o to ide), chýbal mi v relácii zástupca opľuvanej strany.
Pán Fico ako najnevinnejší baránok, úplne bezmocný voči odporným nenažraným kapitalistom, musel až doslova kričať (či v jeho prípade skôr hučať) na nešťastného redaktora SRo, len aby dostatočne zabrnkal na city svojej voličskej základni. Vzhľadom k tomu, že v relácii nebol žiadny politický oponent, správanie pána premiéra vyvolávalo dojem, že - keďže v štúdiu bol okrem neho iba jeden redaktor - je práve tento redaktor jeho oponentom, ba priam triednym nepriateľom. Tomu premiér prispôsoboval aj svoj slovník, odmietal otázky do kúta zatlačeného redaktora, sám nastoľoval témy. Teda tému: 16,7 miliardy.
Téma „Harabin", ktorú sa pokúšal redaktor niekoľkokrát nastoliť je však oproti nehoráznemu zisku SPP vraj taká smiešna, že je absolútne nevhodné sa o nej baviť. Takto pán Fico manipuluje. A robí to šikovne.
Slovenský rozhlas si vlastne sám môže za to, že umožňuje nášmu malému Fidelovi chŕliť sírnaté reči v najsledovanejšej publicistickej rozhlasovej relácii dňa na témy, ktoré si sám stanoví. Sami redaktori sú si vinní za to, že pristupujú na túto falošnú, nedemokratickú hru, z ktorej vychádzajú ako štatisti. Teda podobne ako sa vraj cíti pán Fico voči možnosti ovplyvňovať cenotvorbu zemného plynu.
Nám - zatiaľ - ostáva aspoň blog ako priestor, kde môžeme relatívne slobodne vyjadriť svoj názor.
