„Minister životného prostredia SR Jaroslav Izák si symbolicky kúpil stromy v stodesaťročnom jedľovo-bukovom lese v Čergovskom pohorí na východe Slovenska. Charitatívne tak kúpou 13 stromov po 1000 korún podporil projekt Lesoochranárskeho zoskupenia VLK, ktorého cieľom je záchrana prirodzených lesov v pôvodnom stave. TASR dnes informoval hovorca Ministerstva životného prostredia SR Peter Višváder."
Pri poslednej vete predchádzajúceho odseku, citovaného z tlačovej správy, som sa pousmial. Hoci sa pán minister - predpokladám, že zase zo svojho - rozhodol opätovne podporiť nejakú verejnoprospešnú záležitosť, slúži mu to ku cti, avšak prečo o tom informuje pán Višváder - hovorca MŽP SR. Je azda náplňou práce hovorcu ministerstva (plateného ministerstvom a fungujúceho podľa zákona o vykone prác vo verejnom záujme) informovať o súkromných aktivitách nejakého pána Izáka?
Od pána Višvádera sme si za posledný rôčik zvykli na všeličo, o to viac však prekvapil samotný minister Izák (hoci ako súkromná osoba). Na jednej strane je pekné, že pán Izák podporí aktivitu Lesoochranárskeho zoskupenia VLK „Kúp si svoj strom" zameraného na záchranu prirodzených lesov na Slovensku, na druhej strane však tento jeho skutok vyznieva falošne, nakoľko práve pán Izák ako čelný predstaviteľ rezortu zodpovedného za Tatranský národný park konal v minulom roku v rozpore s tým, čo naznačil svojou vianočnou kúpou stromov.
Pán Izák sa zapojil do zbierky, ktorá slúži na vykúpenie lesa od pôvodných majiteľov s tým, aby les zostal bez akýchkoľvek zásahov človeka. „Takéto zmysluplné ochranárske aktivity vítam a rád ich podporím aj v budúcnosti," skonštatoval v tlačovej správe minister Izák. Otázkou zostáva, prečo sa pán Izák takto principiálne neangažuje aj v rámci svojej služby občanom tohto štátu, za ktorú je veľmi dobre platený.
V minulom roku si asi málokto nevšimol kauzu okolo ťažby dreva v Tichej a Kôprovej doline, dvoch úžasných národných prírodných rezerváciach v srdci Tatranského národného parku. Hoci sa minister Izák (spolu s neslávne známym, dnes už ex-ministrom, Jureňom) svojim podpisom v decembri 2006 zaviazal, že v Tichej a Kôprovej doline sa zasahovať nebude, už o pár mesiacov na to, verejne obhajoval zásah v týchto rezerváciách. Zároveň nevedel prísť na meno tým, čo sa snažili ťažbe v srdci národného parku brániť, t.j. brániacich hodnoty, na ktoré si v čase Vianoc pán minister odrazu spomenul.
Je tiež veľmi zaujímavé, že odrazu pán Izák „aj napriek niektorým názorovým rozporom" uznáva oponentov, pretože „sú aj oblasti, kde majú ochranári nezastupiteľné miesto". V relácii „Zničí lykožrút slovenské lesy?" a následnej „diskusii", ktorú odvysielala STV v piatok večer 31. 8. 2007, sa však k slovu nedostali (hoci si reláciu z Environmentálenho fondu sám sebe pán minister zaplatil).
Obávam sa, že minister životného prostredia nám svojím konaním dáva najavo, že jediný spôsob ako je čelný predstaviteľ rezortu životného prostredia schopný skutočne chrániť slovenskú prírodu je súkromne podporiť aktivitu súkromného ochranárskeho "spolku".
