Nastavenie súčasného systému evidencie a kontroly vyťaženého a následne prepravovaného dreva totiž jednoznačne podporuje čiernu ekonomiku - v tom „lepšom" prípade. V tom horšom prípade totiž tento „systém" umožňuje veľmi účinne a takmer beztrestne tunelovať verejné zdroje, čím drevo stromov rastúcich na štátnych lesných pozemkoch nesporne je. A preukazy o pôvode dreva sú v systéme jeho evidencie a kontroly kľúčovým ohnivkom celého reťazca začínajúceho u lesného hospodára a končiaceho na pílach a gátroch, či dokonca v našich obývačkách.
Na čiernu ekonomiku su u nás napojené takmer všetky politické strany, obzvlášť tie, ktoré sú teraz pri moci. Je preto naivné očakávať, že vládnuce politické strany budú mať záujem zmeniť súčasný stav. Z viacerých zdrojov mám potvrdené, že do čiernych pokladní niektorých politických strán putujú z obchodu s drevom stovky miliónov korún ročne. To sa potom robí predvolebná kampaň, či kupujú ľudia ...
Jediný, kto dnes môže za falšovanie preukazov o pôvode dreva vyvodiť aspoň nejaké sankcie, sú lesné úrady. Priestupkových konaní voči falšovateľom je však ako šafranu a postihy sú nedostatočné, pretože v posudzovaní závažnosti priestupkov je v lesnícko-drevárskych kruhoch väčšinou veľká benevolencia, často založená na falošnej spolupatričnosti a ilúziách o spoločenskej výnimočnosti. Prax jasne ukazuje, že kontrolná a represívna zložka v tejto oblasti na plnej čiare zlyháva. A prax jasne dokazuje, že úradníci na lesných úradoch sú prikrátki (či skôr ustráchaní) niečo na tom zmeniť k lepšiemu.
Polícia, o ktorej by si mohli mnohí v tejto súvislosti pomyslieť, že pomôže, je tiež bezzubá. Na rozdiel od lesných úradov ju však nemožno priamo viniť z nečinnosti. Falšovanie preukazov o pôvode dreva totiž nie je trestným činom, a preto polícia nemôže žiadny podozrivý náklad dreva zadržať a preskúmať (na rozdiel od napríklad ich rakúskych kolegov). Takmer nemožné je vymáhanie sankcií od cudzích štátnych príslušníkov prepravujúcich drevo. Tam sú bezzubé akékoľvek štátne orgány.
V preukaze o pôvode dreva sa neuvádza kvalita dreva, hoci je to kľúčový ukazovateľ hodnoty prepravovaného dreva. Rozdiely v rámci kvalitatívnych (sortimentových) tried sú naozaj značné - môžu dosahovať až niekoľko tisíc korún na každý meter kubický dreva. Na korbe kamiónu ich môže byť naložených aj 30.
Množstvo dreva naložené na kamióne mi pripomenulo ďalší veľký problém prepravy dreva na Slovensku. Hoci údaj o množstve prepravovaného dreva je povinný, možnosť jeho falšovania prakticky bez postihu dáva podvodníkom do rúk ďalší silný nástroj na kradnutie dreva - tentokrát doslova priame kradnutie. Či je na nákladnom aute naložených 20 alebo 30 kubíkov dreva je len „nepatrný" optický klam. Preukázať, či je údaj o množstve dreva uvedený v preukaze o pôvode dreva totožný so skutočným množstvom naloženým na korbe nákladného auta, je nereálne. Polícia to urobiť nemôže, lebo zákon jej to nedovoľuje (museli by náklad zložiť, aby sa dali zmerať všetky kmene) a kompetentný pracovník lesného úradu má väčšinou iné starosti ako v súčinnosti s políciou zastavovať kamióny, skladať a premeriavať drevo, či nebodaj vstupovať na tenký ľad určovania kvalitatívnych (sortimentových) tried.
Problematikou preukazov o pôvode dreva sa zaoberalo aj Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky. Pred troma rokmi vykonali jeho pracovníci hĺbkovú kontrolu zameranú na vývoz dreva do zahraničia. Spracovali vyše 20 tisíc preukazov o pôvode dreva, dovedna 30 tisíc strán, ktoré boli použité pri vývoze dreva a drevnej hmoty v objeme 670 tisíc jednotiek (v správe Daňového riaditeľstva sa zámerne používa pojem „jednotky", pretože v kontrolovaných preukazoch bolo uvádzaných niekoľko druhov rozličných jednotiek množstva, resp. objemu). Až 80% z 30 tisíc strán nemalo uvedené všetky povinné údaje. Napríklad číslo preukazu (najzákladnejší údaj!) nemalo uvedených takmer 9 tisíc preukazov. Ak preukaz nemá uvedené číslo, je možné použiť ho viackrát. Zjednodušene povedané, na jeden preukaz o pôvode dreva s neuvedeným číslom je možné vyviezť teoreticky neobmedzené množstvo fúr dreva - úplne po lopate - otočiť to s kamiónom niekoľkokrát na jeden doklad.
Podľa prepočtov Daňového riaditeľstva mohlo dôjsť v prípade kontrolovaných preukazov k úniku až 400 miliónov korún do čiernej ekonomiky. A to hovoríme „iba" o relatívne malej vzorke subjektov prepravujúcich drevo. Koľko dreva sa takto ukradlo a ešte ukradne inde?
Nedá mi neuviesť závery z kontroly vykonanej Daňovým riaditeľstvom:
Kontrola poskytla dostatočný obraz o súčasnom stave v sektore obchodu s drevom a drevnou hmotou. „Preukazy" v mnohých prípadoch poskytujú minimum informácií, ktoré by umožnili zistiť pôvod dreva, jeho skutočné množstvo, kvalitu a druh dreva. Na základe uvedeného stavu sa môžeme domnievať, že dochádza:
k zatajovaniu vývozov dreva
k úmyselne nesprávnej identifikácii sortimentu a kvality dreva a drevnej hmoty, čo umožňuje nepriznávať časť tržieb (zámena vyššej kvality za nižšiu a zinkasovaniu rozdielu bez evidencie)
zatajovani pôvodu dreva, čo umožňuje legalizáciu kradnutého alebo „načierno" vyťaženého dreva
Celkovo bolo konštatované, že tento stav je absolútne neprijateľný, nakoľko súčasný stav sa úplne spolieha na tie údaje, ktoré uvádza producent dreva v preukaze o pôvode dreva a prakticky znemožňuje možnosť kontroly ním uvádzaných údajov.
Už tu by som mohol hádam prestať. Už tu by si kompetetní (ktorí všetky tieto informácie majú k dispozícii) mohli uvedomiť, že toto je naozaj „mafia-friendly" prostredie pre biznis.
Zhnitou čerešničkou na skysnutej torte slovenskej reality sú kompetencie polície konať v tejto sfére. Inšpirovaní zisteniami Daňového riaditeľstva SR sa rozhodli vykonať kontrolu zameranú na nákladné autá prepravujúce drevo do Poľska aj pracovníci Prezídia policajného zboru SR. Na hraničnom prechode Vyšný Komárnik bolo počas dvoch dní skontrolovaných 30 kamiónov s drevom. Ani jedna preprava nebola v súlade so zákonom. Jeden kamión dokonca viezol neoznačené (neociachované) drevo.
Väčšina dreva, ktoré sa vyvážalo, bolo zo štátnych lesov a predávalo sa cez priekupníkov ďalej. Aj jediný zaznamenaný dovoz dreva z Poľska mal naložené drevo označené bardejovskými ciachami štátnych lesov.
Zistenia Daňového riaditeľstva sa teda potvrdili v celom rozsahu aj námatkovou kontrolou vykonanou Prezídiom policajného zboru. Ukazuje sa, že keď štátne orgány chcú zmysluplne konať, tak niekedy dokažu udrieť klinec priamo po hlavičke. Nesmú však byť prepojené s politikmi, ktorí sú posadnutí túžbou po neobmedzenom vládnutí.
Jeden príklad z policajnej kontroly, ktorý by mal rozsvietiť aj v hlavách najväčších odporcov zmien súčasného skorumpovaného systému evidencie a kontroly dreva:
Policajti zastavili kamión, ktorý nemal v poriadku preukaz o pôvode dreva. Za šoférom (ne jeho privolanie) prišiel nejaký človek (zrejme vlastník špeditérskej firmy), ktorý starý preukaz roztrhal a vypísal nový. Áno, aj toto je možné urobiť s preukazom o pôvode dreva, a dokonca pred zrakmi policajtov priamo z prezídia. Beztrestne.
Ešte stále si myslíte, že prirovnanie preukazu o pôvode dreva k toaletnému papieru je prehnané?
Ťažká dôkazová situácia pri preprave dreva spôsobuje, že drevo je častým predmetom podvodu. Nelegálny obchod s drevom má vážny dopad na daňové príjmy štátu, podporuje čiernu ekonomiku napojenú na pochybné živly a v konečnom dôsledku morálne rozkladá spoločnosť zvnútra. Toto by malo trápiť nielen politikov, ale aj každého slušného a čestného lesníka, ktorých sú vraj plné lesy.
Alebo slovo „obchod" ma spoločný významový koreň so slovom „obchádzať" a potom je vlastne všetko v poriadku. Teda aspoň v tom lingvistickom.
Nabudúce „niečo" o náhodnej ťažbe ...
