Podľa dnešného vydania denníka Hospodárske noviny „dopravný inšpektor pracujúci pre banskobystrickú políciu potvrdil, že cesta križujúca železničné priecestie v Polomke, kde sa v sobotu zrazil autobus s vlakom, je určená pre chodcov aj vodičov. Padá tak argument ministerstva dopravy pod vedením Ľubomíra Vážneho (Smer-SD), že na tejto ceste nemal autobus čo hľadať. Pri tragickej nehode prišlo o život 12 ľudí, ďalší sú zranení."
Hovorca ministra Ľubomír Karásek však povinne opakuje predpísanú mantru. Zopakoval, že autobus tam nemal čo hľadať. „Dopravný inžinier môže mať svoj názor, ale aj pán minister vnútra Kaliňák povedal, že ten autobus na priecestí nemal čo hľadať," povedal pre HN.
Mediálna prestrelka o tom, či je účelová komunikácia cesta alebo necesta je podľa mňa úplne scestná. Bezpečnosť dopravy ľudí a tovaru je nutné riešiť vždy komplexne, to znamená nielen v záujme bezpečnosti premávky komunikácii určenej pre automobilovú dopravu, ale aj v záujme bezpečnosti premávky na železnici.
Predstava, že sedím v motorovej „Anči", ktorá to napáli do kamiónu plne naloženého guľatinou, je naozaj úchvatná. Koľkože mŕtvych, či zranených by bolo pri nehode vlaku s plne naloženým kamiónom?
(Foto: ŽELEZNIĆNÁ POLÍCIA ČADCA; zdroj: sme.sk)
Odvozná súprava naložená drevom dokonca býva dlhšia ako autobus. A môže vážiť aj niekoľko desiatok ton. To, že sa vlak s odvoznou súpravou ešte nezrazil je veľké šťastie, ktoré je možno ovplyvnené sčasti znalosťou miestnych vodičov o premávke na železnici a sčasti prispôsobením (t.j. zrýchlením) prejazdu cez nechránené priecestie. Čo by však robil vodič kamiónu, keby uviazol na priecestí (ako nedávno na Kysuciach) pred práve prichádzajúcim iným ako obvykle prechádzajúcim vlakom, napríklad služobným dráhovým vozidlom.
Podľa mňa mala byť na uvedenom úseku znížená maximálna rýchlosť vlaku tak, aby stihol núdzovo zabrzdiť pred prekážkou na priecestí. Bezpečnostné predpisy by mali s prekážkou na priecestí počítať ako s reálnou možnosťou. Ak tomu tak nie je, tak sú ďalšie fatálne nehody na nevyspytateľných priecestiach (vraj ich je na Slovensku vyše 1000!) iba otázkou času.
Ak minister Vážny a jeho verný služobník Karásek nedokážu konštruktívne prispieť do diskusie o tragédii v Polomke, mali radšej od začiatku mlčať. Svojou preexponovanou snahou obhajovať neobhájiteľné sa len hlbšie zabárajú do morálneho bahna prehnitého štátu, na bežného občana zvysoka ... veď viete, čo.
