Peter Višváder ma za necelé dva roky jeho pôsobenia na poste hovorcu Mnisterstva životného prostredia (MŽP) presvedčil, že - prepáčte za výraz - aj z hovna sa dá upliesť bič.
Jeho hovorcovská ekvilibristika sa opäť naplno prejavila predvčerom, keď obhajoval neobhájiteľné. MŽP totiž prehralo s lesoochranármi všetkých 51 súdnych sporov ohľadne nezákonného postupu ministerstva pri udeľovaní výnimiek na odstrel medveďa hnedého.
Hoci súdy skonštatovali, že ministerstvo neuviedlo dostatočné dôvody na udelenie výnimky na odstrel tohto chráneného zvieraťa a preto výnimky zrušil, pán Višváder videl situáciu inak. Lepšie povedané - presne naopak.
Jeho „kraso"korčuliarska reakcia je len pokračovaním falošného informovania verejnosti, ktoré pán Višváder bravúrne ovláda:
Pre mňa, ako slobodného občana právneho štátu Slovenská republika, je teda podstatné niečo úplne iné. Podstatné je to, že ústredný orgán štátnej správy nedodržuje zákon a - čo je však ešte horšie - nedokáže to otvorene priznať. Práve naopak, mocipáni si robia z ľudí „dobrý deň". Zodpovední politici a úradníci rozvaľujúci sa v kožených kreslách radšej vyšlú na priedomie voľajakého hovorcu, ktorý namiesto náležitého vysvetlenia vypustí hustú smradľavú hmlu. V nej sa už páni politici a úradníci dokážu pohybovať. Preboha, len nie čistý vzduch !
Pripadá mi to, akoby sa pán hovorca Višváder riadil osvedčeným mottom podvodníkov, že najviac sa na pravdu podobá lož otočená o 180 stupňov.
Anita Fáková, hovorkyňa lesoinžinierov, sa v súvislosti s chemickou vojnou, ktorú štátne lesy vedú proti prírode v Národnom parku Nízke Tatry, nechala včera počuť, že:
Nielenže si lesoinžinieri mýlia les v národnom parku s kukuricou, nielenže ani netušia, že v národnom parku lykožrút nie je „škodca" ale prirodzená súčasť ekosystémov, ale oni vyslovene zavádzajú až klamú verejnosť. A to vo veci obzvlášť závažnej. Vo veci ohrozenia zdravia a života ľudí.
Na jednej strane skrz ústny otvor svojej hovorkyne ubezpečujú ľudí, že používajú „len" chemikálie, ktoré sa „bežne" používajú na poliach pri chemickej obrane proti škodcom na úrode. Na druhej strane však lesoinžinieri, v mene ktorých slečna Fáková hovorí, vylepujú po lesoch takéto výstražné tabule:
Prečo je teda zakázaný zber lesných plodov?
Aha. Veď je to tam aj napísané: Z dôvodu chemickej asanácie porastov proti podkôrnemu hmyzu.
Ani sami lesoinžinieri teda neveria tomu, že pesticídy, ktoré chŕlia do prírody Národného parku Nízke Tatry, sú neškodné.
Ich hovorkyňa však naznačuje opak. Ich hovorkyňa by si asi po hrachovej kaši z hrachu postriekaného pesticídom FURY 10EW neváhala dať ako zákusok čučoriedkový kompót z čučoriedok postriekaných tým istým pesticídom. Problém je len v tom, že tie čučoriedky nie je (na rozdiel od striekaného hrachu, zemiakov či obilia) dovolené zbierať. Je to totiž zakázané. Zakázané na značnej časti Národného parku Nízke Tatry.
Ja by som Anite Fákovej tie čučoriedky rád nazbieral. Aby si mohla (spolu s medveďmi a ďalšími zvieratkami žijúcimi v Nízkych Tatrách) na nich dosýtosti pochutnať.
Možno by mi ministerstvo mohlo udeliť voľajakú, hoci aj nezákonnú, výnimku na zber postriekaných čučoriedok v Národnom parku Nízke Tatry. Pán Višváder by to pre svoju kolegyňu zo štátnych lesov istotne vedel vybaviť.
