Hneď v prvej vete dokumentu (či nemal by som to radšej pamfletom nazývať, pán Becík?) sa jeho autori zaskveli oslnivou sebakritikou: „Vysádzanie smreka od 19. do konca prvej polovice 20. storočia bolo v Európe všeobecným trendom, vyvolaným dopytom po tejto hospodársky výnimočne efektívnej drevine."
Ministerskí lesoinžinieri nám naznačujú, že sú si vedomí toho, že zastúpenie smreka v slovenských lesoch je značne vysoké. S tým sa nedá nič robiť - je to fakt. Pred nástupom intenzívneho lesného hospodárstva bol v slovenských lesoch zhruba každý dvadsiaty strom smrek. Dnes je smrek každý štvrtý strom. Percentuálne je to nárast z 5 na 26 percent.
Ministerskí lesoinžinieri odôvodňujú tento nárast „všeobecným trendom". Čo na tom, že inokedy sa chvália, že organizované lesníctvo na vedeckej báze na Slovensku funguje už niekoľko storočí a patrí medzi vedecky najvyspelejšie vo svete. Lesníci za to, že ich otcovia a dedovia vysádzali smrek všade, kde sa dalo, predsa nemôžu. Smrek prenesený z horských oblastí v nižších nadmorských výškach rýchlejšie rástol a bol preto považovaný za „výnimočne efektívnu drevinu". Jej „výnimočnú efektívnosť" však tvrdo testuje nejeden prirodzený parazit - najmä jeden malý chrobáčik, ktorému veľmi chutí jeho lyko.
Takže suma sumárum: Za to, že dnes máme na Slovensku 5 až 6 násobne vyššie zastúpenie smreka než je prirodzené, nemôžu lesníci, ale „všeobecné trendy". Dnes je všeobecným trendom kradnúť, preto sa netreba hanbiť, ak tomuto neduhu podľahnete - je to „všeobecný trend".
