Pracujem ako shop assistant, čiže klasická práca so zákazníkom a pokladňou. Jeden upršaný deň, nemôžem tvrdiť ako v rozprávke, že pekný deň, lebo tu prší skoro denne:-) som sedela a účtovala na detskom oddelení. Prišla ku mne mamička s kočíkom. Vzápätí prišiel jej manžel aj s malým synom. Synčeka som nevidela, kedže pult je dosť vysoký. Zboku však prišiel ku mne a múdro sa zatváril.
"How are you?" spýtal sa ma. Ja prekvapená, že taký drobec komunikuje, mu slušne odpovedam: "very well, and you?" A chlapčiatko mi odpovedá: "Not so bad!" Aby konverzácia neviazla pokračujem: "Whats your name?" A dozvedám sa: Im a Filip!" Aha tak Filipko, po našom:-)
Klasická milá konverzácia bežná denne v mnohých krajinách a myslím v mnohých jazykoch.
Prekvapenie prišlo na záver!
Rodičia pekne vyplatili svoj vybratý tovar pre svoje ratolesti, kolegyňa im ho zabalila a zberali sa na odchod. Môjmu novému kamarátovi ešte stihnem povedať: "Bye-bye!"
On sa otočí a príde ku mne za pokladňu postaví sa priamo predomňa a podáva mi ruku....ako seriózny dospelák! Ja prekvapene hľadím na neho, toto chlapčiatko, ktoré má ledva 15 mesiacov, ako mi prezradila jeho mamina, ako mi svojím gestom zlepšil deň.
Ani netuší ako veľmi.....teda tak málo stačí človeku k malému dotyku šťastia a hneď máme krajší deň:-)
