slovami sa nedá popísať, čo práve teraz cítim ... chcem Ti toho toľko povedať, ale nemôžem. Neviem prečo, asi to mám v povahe. Ťažko sa mi rozpráva o svojich citoch. Nedokážem ich prejaviť navonok.
Vieš, dosť som sa v puberte naplakala. Ale jedného dňa som si povedala KONIEC. Už viac nebudem revať! Budem silná! A to som istú dobu aj plnila ... ale vidím sama na sebe, že som sa zmenila ... Konečne vidím, čo som doteraz nevidela, resp. nechcela vidieť. Konečne vidím, čo všetko pre nás s Mišom robíš, čo všetko si urobila a ja viem, že ešte dlho budeš robiť.
Obetovala si pre nás polku svojho života a ja naozaj neviem, kedy a ako Ti to všetko splatíme ... Píšem MY, lebo píšem aj v mene Miša. I keď sa to na prvý pohľad nezdá, on to tiež tak cíti. Vieš, my ženy sme a budeme vždy vpredu pred chlapmi :) (viz pubertálny vývin). Takže keďže som si to uvedomila už aj ja, skôr či neskôr si to uvedomí aj on. Treba mu dať čas.
TY pre mňa znamenáš VŠETKO. Nedokážem si bez Teba predstaviť život. Dala si mi všetko - výchovu, vzdelanie, dôveru a hlavne LÁSKU, ktorú mi denne dokazuješ svojimi činmi. Mám veľa chýb, ktoré na sebe neznášam, ale hlavne tú hlúposť, tvrdohlavosť a hrdosť. Často sa my dve pochytíme. Ale kvôli čomu? ... vždy kvôli hlúpostiam. Vždy ma to potom strašne mrzí. Hocikedy poviem niečo, čo vlastne nechcem povedať a nemyslím to tak. Ja Ti naozaj nechcem ubližovať!
Chcem Ti povedať ešte jednu dôležitú vec. Strašne som na Teba hrdá! Veď takú úžasnú, energickú, dobrosrdečnú, šialenú, mladú kočku - mamu nemá NIK! A to som ešte nespomenula, aká si inteligentná. Nie každá žena by zvládla pracovať a popritom si robiť školu. Ani si nevieš predstaviť, ako Ťa obdivujú kamarátky, že študuješ , keď im to dosť často spomínam. V tomto Ťa budem vždy podporovať. Takže neopováž ani len pomyslieť, že by si skončila so školou!
Neviem, či tento list dáva zmysel. Písala som to, čo skutočne cítim a nedokážem Ti do očí povedať.
Už mám len poslednú vec.
Mám Ťa strašne moc rada, ľúbim Ťa, mami! A Ďakujem!
Neviem, kedy to moja dcéra napísala, neviem prečo som to našla práve dnes, ale ďakujem Bohu, že mám takéto deti. Veľmi mi chýbate, keď nie ste pri mne.