V ľudskom živote je od narodenia zakódovaná láska, pomocou lásky vie dať človek inému človeku mnoho, je to vlastne základný vzťah človeka k človeku, ale aj k životu vôbec. Láske nie je možné rozkázať, koho má človek ľúbiť a koho nie. Vzplanie pri styku s určitou osobou, bez toho, že by vedel aká to vlastne osoba je. Je to už určitý stav v duši človeka, ktorý sa nedá ovládnuť.
Najkrajšia láska, ktorá existuje, je láska medzi mužom a ženou. Láska, ktorá v nás dozrieva pomaly a na povrch sa dostane až neskôr. Vzťah, založený na dôvere a porozumení. Vzťah, kde sa dvaja môžu navzájom na seba spoľahnúť v dobrom i v zlom, v chorobe i v zdraví, v šťastí i v nešťastí, v bohatstve i v chudobe. Je to krásna predstava, no väčšinou nemožná, pretože táto láska dokáže aj bolieť najviac zo všetkých. Dokáže uštedriť taký úder pod pás vo chvíli, keď to najmenej čakáme, že človeka zlomí a nechá ho utápať sa vo vlastnom žiali. No aj napriek tejto bolesti si myslím, že sa oplatí znovu vstať kvôli inej láske, láske k deťom, rodičom, láske skutočných priateľov a dúfať, že z bolesti z lásky po rokoch neostane nič a srdce znovu zaplní láska k inému človeku, ktorý si to naozaj zaslúži.
Preto hovorím, oplatí sa žiť pre lásku, s láskou, lásku dať ale aj brať, pretože láska je najkrajšie, čo nám Boh mohol dať.
