na zachovaní kultúrno-historických pamiatkach.
A čo robí pre to mesto a poslanci? ako si vážia to, čo predkovia vybudovali? Od roku 2011 urobili len kozmetické úpravy. Boli ošetrené stromy, očistené od imela bieleho, ktoré ich ničilo a osadili osem svetelných bodov. Mesto Prešov a poslanci však v rámci úpravy verejných priestranstiev neriešili úpravu verejnej zelene v parku Lesík delostrelcov, ktorý je zapísaný v zozname Národných kultúrnych pamiatok.
Mali by sme mu prinavrátiť jeho funkčnosť a krajinársky výraz. Veď je to park, ktorý patrí k histórii Prešova. až po jeho obnove bude naozaj slúžiť obyvateľom mesta ako oddychová zóna a nie autám,bezdomovcom a psom. Vážme si zeleň, ktorá dotvára atmosféru mesta a dáva mu špecifický vraz. Veď zeleň je dôležitým priestorovým prvkom v tvorbe interiéru mesta. je tu ešte jeden dôvod.
Nezastupiteľná funkcia zelene. Jej bioklimatické účinky, vplyv na zníženie teploty vzduchu, zvýšenie relatívnej vlhkosti vzduchu, výrobu kyslíka, zachytávanie prachu a útlm hluku.
Kedysi to bol Alžbetin park
Za Rakúska-Uhorska sa tento park volal Alžbetin park. Pomenovaný je po rakúskej cisárovnej a uhorskej kráľovnej Sisi. V parku bola umiestnená aj busta, ktorá je dnes v hlavnom parku. Kráľovná
Sisi navštívila Prešov v roku 1985. Ak by vstala z mŕtvych, zaplakala by v akom stave je park. Od roku 1993 v ňom nebola urobená údržba peších ťahov. Sú horšie, ako na lúkach a poľných cestách. Za totality park naozaj slúžil občanom. V demokracii ho využívajú vodiči áut, bezdomovci a psy. Kladiem si otázku, kedy si pracovníci Odboru strategického rozvoja na mestskom úrade, ale aj poslanci uvedomia, že Lesík delostrelcov má svoju historickú hodnotu a mal by ľuďom slúžiť predovšetkým ako oddychová zóna.
