Prvé video som si pustil to zo súťaže Superstar. Krásne dievča s naozaj zaujímavým hlasom, milým úsmevom, s iskrou v očiach, v očiach, ktoré snívajú svoj sen o šťastí. Vtedy tie oči ešte netušili, že o nich bude písať EU poslankyňou Monikou Flašíkovou Beňovou „designovaný“ „hajzel a fašista“ Oskar Dobrovodský. Druhé video, kde je spolu s exministrom Galkom ukazuje stále krásnu, no až príliš životom preškolenú ženu. Vstúpila do vojenskej tajnej služby, našla si tam priateľa, alebo možno to bolo aj tak, že ten priateľ ju tam dotiahol, to neviem ako bolo. Nie je to však z môjho pohľadu dôležité. Keďže ostáva pri priateľovi aj v čase, keď už jej to spôsobuje existenčné problémy, láska tam je a to je pre mňa to hlavné. Veľa dievčat si dnes hľadá prácu a prijalo by aj tú vo vojenskej tajnej službe. Teda minimálne v časoch, keď to, ako tam môžu dopadnúť, ešte nebolo takto verejne známe. Tí, čo slečnu Svrčekovú za prijatie tej práce kritizujú, by si mohli svorne pohrkútať s mojimi susedmi, iste by sa zhodli na tom, že je „diliňo-gádžovka“ , načo sa hrabala silou mocou do práce. Od istého času sa začínajú naše príbehy až príliš podobať. U mňa sa vymenili susedia, u nej šéfovia. Ku mne prišla „mentalita“, ktorú nie som schopný pochopiť, nieto ešte zvyknúť si ako mi to navrhujú niektorí zodpovední funkcionári MsU v Malackách, k nej prišla „mentalita“, ktorú nechápe ani ona, ani ja. Obaja zažívame teror. Obaja píšeme od inštitúcie k inštitúcii v nádeji, že Slovensko je právny štát a obaja dopadneme rovnako, štát nezaujímame. „Po tejto sťažnosti sa mi títo ľudia čo mi toto vykonali ešte smiali do očí, a ešte viac ma ponižovali“, veľmi dobre viem slečna Svrčeková , ako sa človek vtedy cíti... Viem čo je to za otrasný pocit absolutnej bezmocnosti.Písala rovnako ako ja nášmu najsociálnejšiemu premiérovi, a skončili sme rovnako, premiéra nezaujímame. Tiež si ju, rovnako ako mňa, podali niektoré „objektívne“ médiá. Aj pre ňu existuje v médiách „expert“ čo o nej tvrdí, že klame. Zaujímavá je ale iná vec. Klame či neklame, čitateľ posúď sám! „Superstar“ si podala návrh na odchod do civilu. Veď teda niet čo riešiť, ak by slečna mala variť kávu a čítať noviny. Jej odchodom do civilu by sa ušetrilo nejaké to € daňového poplatníka, kávu si tam snáď vedia uvariť aj bez nej, aj čítať by mali vedieť. Ale čuduj sa svete, nejde to. Nasleduje preloženie k chemikom do Rožňavy, neskôr do Trebišova ako veliteľka bojovej čaty, vraj s výhľadom na pobyt v afganských horách. V tejto chvíli mi prišiel na rozum film Legionár ale nie je to tým, že by mi slečna Svrčeková pripomínala Jeana-Claude Van Damme. Možno len armáda v čase nulovej nezamestnanosti nedokáže obsadiť posty a kto sa upíše, musí počkať až kým sa nejaký nezamestnaný nezjaví na Slovensku. Ale opäť vážne, nulová nezamestnanosť nehrozí, aj keby tu hneď Smer nevládol. Keďže poručíčka Svrčeková odmietla ísť v stopách Jeana-Claude Van Damme, dočkala sa trestného oznámenia, ktoré na ňu podal nik menej významný ako náčelník generálneho štábu Peter Vojtek. Čo k tomu dodať, proste hanba pán generál! Áno, trestné oznámenia treba podávať z Vašej strany a nielen jedno v rámci Vojenskej spravodajskej služby. Len nie na poručíčku, čo má byt na hypotéku...
Oskar Dobrovodský a Superstar.
O tom, že sa deje niečo s názvom „Superstar“ som sa dozvedel až v čase, keď v spoločnosti už bežala diskusia na túto tému na plné obrátky. Nevedel som o čo ide, a tak som si v pozrel videá s vystúpením slečny Svrčekovej a potom pár článkov a reakcií občanov pod nimi. Pôvodne som nechcel sa k téme vyjadrovať, ale ten príbeh ma nepustil. Príbeh človeka, s ktorým mám až príliš veľa spoločného. Až príliš na to, aby som mohol mlčať. Viem, že môj pohľad na vec bude kritizovaný s tým, že veci nerozumiem. Nikdy som v tajných službách nepracoval, neštudoval som si veci o nich. Ale sú veci, kde ma viac než dobre vyškolil sám život. Nejdem sa ani zamýšľať nad vecami, ktoré odznievajú v médiách, či v diskusiách. Toto je pohľad Oskara Dobrovodského...
