Požiadal som o bývanie, podpísal som nájomnú zmluvu k nebytovým priestorom, a v súčasnosti odstupujem od tej zmluvy, pretože som zistil, že je pre mňa nevýhodná. Možnosť po dobu 11 mesiacov sa pred cestou do práce vyspať v kľude mi ale nevyváži ostatné starosti s tým spojené. Kvalita ponúkaných priestorov mi nevyhovuje. Myslím, že hlavne 11 mesačná obmedzujúca lehota by odradila aj v mojej situácii každého. Navyše nejde o bytové, ale nebytové priestory, čo je z právneho hľadiska nie nepodstatná vec.
Nie je však pravda to, že ide o výmenu môjho domu za tento nebytový priestor. Nikdy som nič také netvrdil, ak to nejaké médium tvrdí, je to nesprávna interpretácia faktov.
Zaujímavé je, že podľa vyjadrenia hovorkyne, sa mesto takto snažilo pomôcť „v tiesnivej životnej situácii“. Teda už nie som rasista, xenofób, fašista či hajzel, už som človek „v tiesnivej životnej situácii“ ba dokonca v zmysle VZN č.9/2007 „mimoriadne tiesnivej situácii žiadateľa“. Síce nepodstatná maličkosť, ale poteší. Čo na to pán Róbert Adamec z STV, je mediálny obraz rómskej rodiny naozaj pravdivý?
Keď sa rozšírila správa, že „gádžo“ dostáva byt, prijali to moji susedia s nevôľou. Vraj oni by si ho zaslúžili viac, oni predsa majú deti. Vraj ak by ich tam bolo menej, žilo by sa aj na Družstevnej ulici všetkým kludnejšie. Za mnohé výčiny a veci na ktoré sa sťažujem vraj môžu tí „gádžovia“ na úradoch, že sa nestarajú, ako oni musia žiť. Vraj na ich mieste, by každý bol s nervami na dne, hádal sa, robil bordel a liezol na nervy všetkým naokolo.
Priznám sa, že v prvej chvíli tá zmienka o tých deťoch zapôsobila aj na mňa. Žijem vedľa nich, nedá sa to nevidieť v akých podmienkach žijú. Boli chvíle, keď som mal naozaj pocit, že by som im mal ten (ne)byt pustiť. Potom som zmenil názor. Chodím do práce, platím dane, odvody a hlavne tvorím hodnoty. Do práce je nutnosť chodiť oddýchnutý a preto si tie priestory proste zaslúžim, bez ohľadu na osud detí zo susedstva. Nakoniec, či by bolo na ulici kludnejšie, takých sľubov som už počul.
Z môjho pohľadu sa situácia vyriešila, keď som si uvedomil, že 11 mesiacov utečie ako voda a nerieši mi to veľa. Prvé mesiace starosti okolo zariadenia holo (ne)bytu a o pár mesiacov sa pripraviť na odsťahovanie.
Na druhej strane moji susedia sú v stave, že aj tých 11 mesiacov im padne vhod a úprimne povedané, ich nároky na zariadenie (ne)bytu sú nižšie ako tie moje, takže nemajú problém s tým, ten byt užívať. Som im ale povedal, že ja tú zmluvu vypoviem, ale na meste si to vybavíte sami. Nakoniec tiež iste spĺňajú „mimoriadne tiesnivú situáciu žiadateľa“ VZN č.9/2007 a doteraz k nim bolo mesto a štátne úrady oveľa ústretovejšie ako ku mne. Takže majú iste väčšiu šancu sami, ako keby som za nich orodoval ja.
Zrazu sa dozvedám, že mesto sa vykrúca. Už nie je rasista Dobrovodský, už je Dobrovodský v nepríjemnej životnej situácii. Susedia, zrazu nie sú vymaľovaní ako zlí cez moje web stránky, ale je s nimi naozaj problém, mesto im nechce dať priestory ani na 11 mesiacov.
Kde sú teraz všetci tí humanisti, ktorí stáli oproti mne a kričali fašista, hajzel alebo tak činili cez médiá, dokonca aj cez tie verejnoprávne? Iste sa teraz všetci spolu ako jeden muž zasadia o to, aby mesto pridelilo ten (ne)byt niektorým z mojich susedov.
Neviem, ale mám ten pocit, že teraz nebude počuť ani jedného. Im je totiž osud rómskej rodiny úplne ukradnutý. Tá je im dobrá len nato, aby mohli z pracujúceho človeka „v nepríjemnej životnej situácii“ vyrobiť fašistu, extrémistu a mali potom proti komu bojovať a hlavne užívať si logistickej podpory na tento boj.
Hovorkyňa MsU Malacky Michaela Janotová ma verejne obvinila na webovej stranke mesta Malacky, že odmietam ponúkanú pomoc mesta a v médiách vyhlasujem nepravdy očierňujúce mesto. http://www.malacky.sk/index.php?page=clanok_cely&id=3584
