I.
Zomrík vyzerá ako obyčajný chalan. Má päť prstov na každej končatine a rád behá do lesa po mlieko. Prednedávnom slávil dvadsiate narodeniny, čomu tu málokto chápal. Pre miestnych je ako zjavenie, prišiel raz v noci, a odvtedy tu je. Taká je povesť. A nikomu sa v tom nechce rýpať, hoci všetci tušia, že je za tým určite niečo viac.
Oblečený chodieva v modrom, a palicou so šachovnicovým vzorom väčšinou odháňa hady, ktoré sa tu podvečer hojne vyliezajú opaľovať v slnečnej žiare. Idylické prostredie miestnych končín si nedokáže vynachváliť, často si preto radostne pospevuje.
Aj dnes.
Mravec Hodiny, pobočník miestneho komunitného centra, sa pred príbytkom práve pokúša odvaliť veľký kameň, ale nedarí sa mu. Zomrík sa hneď má k pomoci, no to sa domácemu vôbec nepáči, necháva kameň na pokoji a zrýchlene sa vzdiali do tieňa. Neradi tu prichádzajú do kontaktu s tým cudzincom. Od hlavy až k päte je úplne iný ako sa patrí. Chalanovi je to trochu ľúto, ale po pár mesiacoch si už pomaly začína zvykať. Tak teda vykročí ďalej.
Dnes sa tu hadov hemží pomenej, zato včera ich tu boli celé delegácie. Možno by sa patrilo spomenúť, že miestne plazy medzi sebou komunikujú v 'hudobnej reči'. Mladý had sa spozná podľa toho, že ovláda len nejaké dva alebo tri tóny. Zato tie staršie už majú oveľa slušnejšiu zvukovú zásobu. Tým pádom sa podvečerná lúka ponáša na festival dychovej hudby. Tak sa Zomrík pomedzi tie melódie s úsmevom poberá bližšie k tmavomodrému lemu okolitého lesa na svojej pravidelnej výprave po mlieko.
***
Vrátim sa trochu v čase. Mravec Hodiny je vášnivým vrhačom papierových lietadielok, prednedávnom sa uskutočnil turnaj, v ktorom si vyvrhal prvú cenu. A k výhre mu gratulovalo množstvo jeho velikánskych rivalov. No sám nie je vôbec šťastný. Mravčína od Potoka, ktorá je tu čosi ako miestna liečiteľka, mu veľmi diskrétne odporučila piť vývary z 'čarovných' byliniek a zdá sa, že mu to na určitý čas pomohlo. Odkedy však žije sám, ide to s ním dolu vodou.
Uprostred lúky je malé jazero. Tam sa v tú záhadnú noc objavil chalan, a má tam aj príbytok vyzerajúci ako väčšia drevená krabica. Nuž, a M.Hodiny sa ho sem takto pred pár mesiacmi vybral pozrieť, z čírej zvedavosti, a pomedzi močiarne trstiny zahliadol ako nahý skáče šípky do vody. Tá neuveriteľne cudzia anatómia ho podesila natoľko, že si musel večer navariť trojitú dávku bylinkového plieskača aby bol schopný vôbec zaspať.
Odvtedy je preňho Zomrík problém #1.
***
Hádam sa po týchto stručných opisoch situácie vieš lepšie vžiť do miestnych pomerov. Novoty sú málokedy vnímané pozitívne v uzatvorených spoločenstvách, kde sa voda nemútila dlhé, dlhé roky. A potom odrazu bumbác.
Nový živočích, jediný svojho druhu, a navyše tak nepríjemne adaptabilný!
