V Bratislave sa 1. decembra pochodovalo za dodržanie jednej z požiadaviek nežnej revolúcie z novembra 1989. Vymedzenie právomocí a podpory cirkvám zo strany štátu sa doteraz nepodarilo dodržať. Práve naopak, za posledné obdobie sa výhody cirkví postupne navyšujú a vytvárajú nevídané rozdiely v našej spoločnosti.
A práve o to ide. Tam kde je cirkevná moc bližšie k štátu a riadeniu ľudí, naskytá sa otázka, či sa ešte môžeme baviť v osobnej rovine viery v boha. V takomto štádiu sa náboženské postoje menia na postoje politické a záujmy vychádzajúce z lásky a porozumenia naberajú opačný smer.
V dobe nárastu klérofašistických nálad na Slovensku je preto nanajvýš potrebné poukazovať na to, kam až môže nekontrolovateľná moc cirkví dôjsť.
Prvý december sa tak v našej krajine stáva nepísaným symbolom pripomenutia si dôležitej myšlienky nežnej revolúcie, ktorá ostala nevypočutá a núti nás premýšľať o tom, ako sa s tým vysporiadať ďalej.
Pretože toto už nie je len o otázkach existencie alebo neexistencie určitej duchovnej entity, ale o ľudskom živote vôbec. Stav, v ktorom sa Slovensko momentálne nachádza je symbolom absolútneho nepochopenia veriacich v praktiky cirkevných spoločností. No a práve tie v snahe upevňovať si rozhodovaciu moc urobia aj nemožné, aby jedného dňa nám všetkým vládli.
Pochod Bratislavou znamená, že ľuďom aj z radov veriacich vo vyspelej a demokratickej spoločnosti nie je jedno, kto a prečo chce rozhodovať o ich životoch. Pret že tam, kde sa takýmto spôsobom snažia dostať takéto inštitúcie k moci, to neveští nič dobré. Aj preto dnes akcia jasne ukázala, že nastal najvyšší čas už nebiť ticho, ale upozorniť na vzrastajúce nebezpečenstvo a s ním hroziace skutočné problémy. O mnohých z nich vieme z minulosti viac než mnoho.
Bol prvý ale nebol posledný. Ukázal smer a vyzdvihol dôvody. A o to tu predsa ide. Zatiaľ stále platilo, že triezvy pohľad na život a na svet je viac prospešný ako ten zamútený. Nezabúdajme na to.
