Vy...

Nie. Nemyslím, že o tom skutočne premýšľate. Nemyslím, že dokážete prežívať život, ktorý naplní ľudské túžby tak, aby ste si v momente premýšľania povedali - som spokojný/á.

Ak premýšľate, myslíte na alternatívy, na možnosti, ktoré prinesú životu lepšie možnosti, krajšie zajtrajšky ale nie skutočný život. Určite to sú ale vaše alternatívy? Myslíte na deti, na hlad ľudí v Afrike, katastrofy spôsobené prírodou v Amerike, aj keď príroda za ne jednoducho zodpovedná nie je. Topiace sa ľady na Aljaške, či suchú úrodu v Rusku. Bojíte sa epidémií a vírusov, akoby to bolo niečo čo ste si nezapríčinili vy sami. Nechcete rozprávať o svojej červenej večeri na vašom bielom tanieri. Netúžite precítiť plač stromov padajúcich kvôli vaším zbytočným potrebám...

Necítite.. Neviete..

A možno viete... Cítili ste niekedy lásku, počuli volanie vetra, hladili dieťa, objímali sa, spoločne diskutovali o možnostiach prežiť krajší svet...

Tak čo sa potom stalo?
Západ slnka za chemickou továrňou vášho mesta nie je dobrý pohľad, no nezahŕňa len zlé predtavy. Smog a špina nie sú ničím výnimočným, sú len odpoveďou na prežitok z nežitia. Sú my, ja a ty, aspoň do tej doby, dokedy chceme aby to takto bolo. Umelo vyprodukované predstavy o blahobyte. A čo vy? Akú úlohu v tom hrajete vlastne vy? Poznáte sa vôbec? Tak dokonale? Tak potom prečo? Prečo sme navliekli šedivú oponu modrozelenej Zemi?

Svet nepotrebuje smútok, ani slzy človeka roniace sa po zistení, že to jednoducho nemalo takto byť... Realita predchádza myšlienku budúcnosti. Je to to, čo dáva človeku jasné otázky čo robiť a ako reagovať. Že ste to nerobili? Nerozumeli? Nehovorte. Neklamte...

... Neskúmajte a Nebojte sa...

Neriešte a Nepýtajte sa... jednoducho to urobte, vezmite ho do vlastných rúk, nečakajúc na naivné výstrahy šéfov, alebo vedúcich firiem a stupídnych kancelárií. Neviazajúc sa na nariadenia a podmienky... je svet tým, ktorý vám dal šancu dostať sa až sem... Vypnite všetky televízory, podpáľte kostoly a z áut na cestách vytvorte hranice nových pevností. Už žiaden asfalt predeľujúci krajinu, ale semená, pevne zakorenené v Zemi.

To, že ste odbočili ešte neznamená, že sa ešte nemôžte vrátiť späť. Doteraz to predsa nikto neurobil. Ktovie... či to bola ľudská chyba...

Skúste sa na chvíľu zastaviť... Urobte krok späť...
...a svet sa zastaví do tej chvíle, než ním pohnete skutočne vy. Bude len pre vás a vy budete skutočne... slobodní...