Bla bla bla dovolenka

Trinásť hodinová cesta v buse so zastávkami a jednou zastávkou na slovenskom parkovisku v strede Maďarska pri Tescu neviem v akom meste je naozaj zážitok, ktorý sa nedá len tak vytlačiť z hlavy. Kamienkovovým plážam, usmiatym ľuďom a dobrej zmrzline sa to však podarilo (a nesmiem zabudnúť na rakiju a travaricu). Keďže bývať v stane je fajn, tak prečo nie 100 metrov od mora? Krásne. Západ slnka, trh, slovenskí a českí turisti nerobiaci bordel po nociach, prašné cesty, nedostavané domy. Ale, nielen to. Päťtisíc turistov na 5000 metroch štvorcových netušiacich (alebo lenivých?), že o 40 min. sa môžu dostať na kúsok raja?    Ak stretnete "starého" kapitána Félixa, ktorý vám bude ponúkať výlet na Šajgoline, tak sa na neho usmejte a porozprávajte sa s ním. Určite to bude stáť za to. Na ostrov Pašman doplávate aj sami a preto si všimnite, aký majú postoj Chorváti v tejto časti krajiny k Ante Gotovinovi.  Na trhu sa dá zjesť takmer všetko čo predávajú, samozrejme ako ochutnávka. Doobeda nezjednáte z ceny skoro nič, ku večeru môžete dostať až polovičnú zľavu. Ak je s vami ukecaný kamoš, tak tetušky budú radi. V meste je večer rušno, letovisko ako sa patrí. Jediné čo mi "liezlo" v tejto krajine na nervy je ich "hudba". Jadrankovské pesničky, ktoré spievajú chlapi. Tá istá melódia, len iné slová. Mesto, autobus, loď, supermarket, malý obchod s potravinami, obchodíky so suvenírmi. Všade a dookola. Keď som po návrate porovnával našu hudobnú produkciu, tak asi by som si zvykol aj na túto chorvátsku. Naše rádia slovenskú produkciu asi vymazali z playlistov.