Najčastejšie autobusom a vlakom.
Cestovať vlakom má svoje výhody. Napríklad za Levicami máte vlak pre seba. Alebo keď sa cestuje s tými sociálne slabšími tak sa podozvedáte nové veci. A aj ten pohľad na svet sa stáva veselším. Vo vlaku sa dá aj zaľúbiť. Niekedy ľudia smrdia, voňajú, sú ospalí alebo aj napikovaní, sedia, stoja, telefonujú tri hodiny, smejú sa, zapoja sa do rozhovoru, spoznáte starého známeho. Vo vlaku vidno, ako sa mení svet. Pred desiatimi rokmi keď som začínal cestovať mobily "neexistovali", na kolenách obyčajne sedela kniha alebo časopis, dnes notebook. Ženy tak nesmrdeli od voňaviek a chlapi od alkoholu. Keď sa tak nad tým zamyslím, tak ani chlapi tak nesmrdeli od voňaviek a ženy od alkoholu.
Zmenili sa uniformy sprievodcov, ale sprievodcovia sa nezmenili. Zostarli. Karol už nemá dlhé vlasy a na ruke má ubrúčku. A zaskakuje za kolegu. Túto trať nerobí už roky. Pán revízor čo ma niekedy v 1999 vyhodil z vlaku kvôli vypratej poukážke, ma pokutuje v 2008 preto, že informačný systém v čipových čítačkách je pošahaný (priznávam sa, nie je to len jeho chyba). Tetuška čo chodila každú nedeľu od dcéry už nechodí, ani starý pán metalurg z Levíc. Možno zmenili linku.
Autobus je iná trieda. Horšia. Hrká, skáče. Stále stojí. Napratať sa s batohom ma vždy vyjde o niečo viac. Vodič zazerá. Vyťahujem preukážku, pokrčené peniaze. Stále zazerá. Sadám si dozadu. Je mi zima a vodič stále zazerá. Nie na mňa, ale na ďalšieho "zákazníka". Študenti.
Autobus je malý. Sedí v ňom česká počerná Slovenka, na kolenách zasoplené decko. Za ňou celý rad čechoslovákov. Kričia, rozprávajú sa česky. V autobuse 32 stupňov a každí má na sebe páperovú vetrovku. Mne osobne ten smrad nevadí, veď každý z nás je iný, inde vyrastal, ale tamtú pani v treťom sedadle dobre naťahuje.
V autobuse sa na dialnici nestojí. Takže nás nastúpi len 55. Všetci sedia ako v lietadle a pozerajú sa na vozovku takmer dva metre pod sebou. Z ventilátora ide príjemný chládok, hrá rádio a cítim sa ako v zubárskom kresle. Nikde necítim človečinu. Všetko je sterilné a to sedadlo sa len hrá na pohodlné, vystupujem úplne stŕpnutý.
Cestovanie z ľuďmi ma fascinuje. Nie to cestovanie, skôr všetky tie príbehy a životy. V aute by som to nezažil.
