Určite existujú v Slovenskom raji aj krajšie a navštevovanejšie oblasti, ale tento výber padol aj hlavne preto, lebo je blízko lacné ubytovanie, možnosť kúpania sa (na vlasnú zodpovednosť!) a najmä preto, že to tak nejako vyšlo. :)
Najnižšie položený bod tejto túry je Stratenská píla, ktorá je vo výške 790 m n.m. a najvyššie položeným bodom je Havrania skala, ktorá je vo výške 1156 m n.m. Ide sa po žltej, zelenej, modrej a červenej značke.
Začiatok túry je v obci Dedinky vedľa Palcmanskej Maše.
V tomto období leta v nej nebýva veľa plávaniachtivých turistov, je kde zaparkovať, aj keď s ubytovaním je trošku problém, pretože priváty bývajú plné (na tretí telefonát ubytovanie určite nájdete). Môže vám pomôcť aj táto stránka. Túra sa začína pri lanovke na Geravy po červenej značke.
Za 25 minút sa dá dostať cez obec Biele Vody ku modrej značke, ktorá vás prevedie cez Zemjarskú roklinu. Zemjarská roklina je najmenšia sprístupnená roklina v Slovenskom raji, ktorá je schodná pomocou technických pomôcok (kovové reťaze, rebríky, drevené lavičky). Má 800 metrov a pre skalných turistov je to prechádzka, pre menej zdatných je to možnosť ako zažiť takto sprístupnenú roklinu na vlasnej koži.Prechod je však len jednosmerný, proti prúdu potoka. V rokline je pekný Nálepkov vodopád.
Celý čas sa šplhá popri vodopáde po železných technických pomôckach.
Cesta touto roklinou trvá asi 50 minút až hodinu. Koniec modrej značky, ktorá vedie touto roklinou je na vrchu Geravy (lepšie povedané pod vrchom Geravy), pri budove lanovky.
Od lanovky je treba sa pustiť po žltej značke smerom na SZ smerom na Malé Zajfy. Tento úsek je tak na hodinku a vedie väčšinou cez les. Pri orientačnom bode na Malom Zajfe sa však začína kľudná cesta cez typické "nízkotatranské" lúky. Tento úsek trvá asi 45 minút. Treba si však dávať pozor, široký štrkový chodník sa po poslednom dažďovom období premenil na úzku cestičku.
Od miesta kde sa stretávajú Malý a Veľký Zajf sa ide po žltej značke smerom na Havraniu skalu. Tu sa cesta začína trošku stažovať. Odtiaľto až po Havraniu skalu je cesta čím ďalej tým viac do kopca. Za cca. 30 min. je potrebné prekonať asi 400 m. výškový rozdiel. Havrania skala je viditeľná už z tejto cesty a mne sa zdalo, že počuť havranov.
Počas cesty na Havraniu skalu sa musíte zastaviť na Občasnom prameni . Je to taká malá rarita. Prameň, ktorý vyteká podľa toho koľko sa v prírodnom rezervoári (niekde v kopci) nahromadí vody. Jeho činnosť opísal Dionýz Štúr. Úsek od prameňa na Havraniu skalu je trošku náročnejší, ale keďže je náučný, tak sa určite dozviete z porozstavovaných tabúľ niekoľko zaujímavých informácií. Na Havranej skale sa oplatí posedieť. Nachádza sa tu aj vrcholová kniha a keď som som si ju tak zo zvedavosti prešiel, tak najčastejšími (zapisujúcimi sa) návštevníkmi sú naši bratia Češi.
Z Havranej skaly je celkom pekný výhľad na okolie. Zaujímavé sú aj jaskyne z ktorých ide chlad, ktoré stretnete počas cesty na skalu. Pre mňa však až príliš strašidelné :) Po ceste z Havranej skaly nasleduje najkrajšia časť cesty (stále dosť namáhavá). Od Havranej skaly sa však až po Stratenskú pílu už len zostupuje. Lúky pod skalou sú nádherné.
Od Havranej skalysa zostupuje po žltej značke ku Stratenému kaňonu asi hodinu. Cesta vedie popri lesnom potôčiku, niekedy aj v ňom, niekedy po strmom úbočí, lesnej ceste, lúke.
Posledná časť tejto cesty sa končí pri malom vodopádiku, kde sa človek môže poriadne osviežiť. Strateným kaňonom sa začína oddychová časť cesty, pretože cez kaňon ide normálna asfaltka (po piatich hodinách v nohách sa mi to už ako oddych nezdalo).
To už sme však pokračovali po červenej značke smerom na obec Stratená. Po ceste prevej triedy. A tam si bolo treba dávať pozor. Na odbočke na Stratenskú pílu sa začína Hnilec rozširovať, až kým z neho nevznikde priehrada Palcmanská maša. Nato aby sme sa k nej dostali bolo potrebné absolvovať ešte zhruba hodinu a pol cesty po červenej značke. Popri ceste môžete vidieť napríklad toto.
Alebo toto.
Alebo aj takúto krásu.
A tu sme si mysleli, že sme už v Dedinkách.
Na to, aby sme sa dostali do Dediniek sme si zanadávali po ceste cez drevené rebríky a drevené lavičky.
Ak sa rozhodnete takúto túru absolvovať tak si na to prichystajte celý deň pretože aj keď sa časy v mape dajú dodržať, nestihnete to, pretože sa budete neustále okolo seba obzerať. Nezabudnite pevnú obuv, poistnie do hôr a základné veci pre prípad prvej pomoci. Telefón na väčšine cesty nemá sieť a ľudí v tomto období počas týždňa asi veľa nestretnete.
