Krátka správa o stave hudby vo svete a Slovensku

 Každý deň som kvôli svojej hudobnej orientácii konfrontovaný s množstvom „odpadu“. Veľmo nerád nazývam dnešnú hudobnú produkciu (slovenskú a aj zahraničnú) slovom „odpad“, ale väčšinou čo mi ponúkajú rádiá a iné médiá nestojí ani za fajku dymu. Originalita pesničiek odišla niekam, kde by ju nanašiel ani Sherlock Holmes. (Príklad: Green Day - Wake Me Up When September Ends. Chlapci z Green Day prekonali nejaký ten vývoj od svojho albumu Dookie, lenže táto prekonaná cesta bola v smere zdokonalenia predajnosti. Kvalita klesala, klesala až kým Green day môžem zradiť medzi autorov najrýchlejších sladáčikov. Neviem či je toto ten niekdajší neopunk.)

 Každý deň počúvam z rádií texty o nedodržvaní zákonov, o tom ako sa niekto môže vybodnúť na políciu, ako ich môžu j***ť, texty sú preplnené posielaním do rôznych častí ľudského tela. Točia sa okolo peňazí, okolo drôg. Niekto sa ma stále s tej mojej búdky presvedčiť, že to je úplne normánle, iba ja nejdem s dobou. No ďakujem vám pekne za takúto dobu.

 Na druhej strane silnie aj druhá strana hudobného priemyslu. Tá „biela“ gospelová časť. Pesničky plné spasenia, nekonečnej lásky, odpustenia, lásky. Koncerty takýchto skupín vyzerajú ako stretnutia ortodoxných sektárov. Ľudia sa euforicky snažia vyjadriť svoju lásku k Bohu, až mi to niekedy pripadá ako keby celý priestor pod pódiom trpel nejakou tažkou duševnou poruchou.

 Už aj naše malé Slovensko prepadol trend obrovských festivalov. Na festivaloch máte aspoň jednu výhodu, môžete si vybrať z hudobnej produkcie čo chcete počúvať. Ale si za to aj zaplatíte. A dosť mastne. Len škoda, že úroveň služieb, ktorý by mal festival ponúknuť „počúvačom – návštevníkom“, je na takej nízkej úrovni. No, ale veď nemôžem mať všetko za 500 Sk.

 Som rád, že sa ale začína dariť malým novým skupinkám. Aj keď producenti hľadajú mladých umelcov hlavne preto aby mohli ponúknuť hudobnému publiku niečo nové ( zarobiť na nich ), môžu sa takto nové skupinky dostať na to naše Slovenské výslnie. Pokladám to za pokrok.

 Slovenská Superstár pomohla hudbe v časoch, keď ľudia vyzerali, že záujem namajú. Ako vidno záujem tu je. Aj komerčný a aj ten menej komerčný. Ak nám každý rok Slovenská Superstár vytiahne na povrch jednu dobrú speváčku, jednu milú speváčku, jedného exota a zopár hudobných komparzistov nemôže sa to skončiť nijako ináč ako dobre. Aspoň vytiahneme Slovákov z bytov na koncerty a trošku sa pohýbu pri melódiách, ktorým aj tak nerozumejú ( angličtina ). Možno klesne nadváha a lekári budú spokojní.

 Rádiá a televízie aj tak neponúkajú nič hodnotného. Okrem niektoľko jazzových večerov na STV2. Viem, že by bolo zlé keby sa začali všetci hrať na hudobných odborníkov, to by viacej pokazilo ako napravilo, ale tú naozaj zlú hudbu by mohli ľudia za to zodpovední zamknúť do trezorov a trezory vystreliť na Mesiac. Na tú odvrátenú, ementálovú stranu !