Takžeinformácie - áno. Má však internet aj negatívnestránky? Poznám množstvo ľudí, ktorípadli do rúk elektronickej komunikácii cez emaily, ICQ,IRC, Jabber, MSN, atď. Sú to dospelí ľudia, ktorísú možno niekde v stave, že si hľadajúpartnera. Je však správne hľadať ho touto cestou? Vo svetenúl a jednotiek vystupujeme relatívne inkognito.To, čo napíšeme do profilu, jejediné, čo dáme o sebe vedieť „nádejnému“partnerovi, kamošovi, spolupracovníkovi atď. Je todosť zavádzajúce. Poznám iba málo ľudí,ktorí sa nehanbia za nejakú svoju chybu.V elektronickom svete je relatívne jednoduchétakéto chyby skryť. A už sa to začína.Nekonečné rozhovory, „namotávanie“, zasielaniefotiek nájdených na nejakých serveroch namiestotých svojich reálnych, odoberanie si kíl,pridávanie si centimetrov, zmena vlasov (a často ajpohlavia), zmena farby očí. Niekedy sa uvedú záľuby,ktoré vôbec nekorešpondujú s realitou.Takéto „namotávačky“ môžu trvať relatívneneobmedzene dlho. Až kým si človek (ktorý sa za tenčas stal „kamošom“) nezmyslí, že Vás chce počuť.Neviem, či je správne, takéhoto človeka pokladať zakamoša, ale to je iba hra so slovíčkami, je to na vás.Tak a dávate mu svoje číslo. Tu môženastať prvé sklamanie. Človek, o ktorom sa vámsnívalo, počuli ste jeho hlas vo vašich predstavách,miliónkrát ste si ho predstavovali, piští akochorá myška, alebo naopak hučí ako hroch. Ale nevadí,veď hlas nie je všetko. A tak sa to opakuje dookola, behátedo roboty, školy, večer presedíte pri počítačia reálny život uteká pod nohami. Ľudia,o ktorých by ste sa mali zaujímať, ktoríku vám vysielajú znamenia, takých vášradar nezachytí. Ste v obale poskladanom z núla jednotiek.
Prichádzadeň, keď sa máte s človekom, s ktorým sabavíte mesiace, týždne (prečo ste sa s nímnestretli už trošku skorej, tak to neviete), možno aj roky,stretnúť. Prichádzate na dohovorené miesto a tuvás očakáva ...
Tak to užneviem čo vás tam očakáva. Niečo však určite. Súiba dve možnosti. A tie poznáte. Buď áno, alebonie. Ak áno, svet je parádny, podarilo sa niečo, o čomja nemám dostatok informácií, lebo všetky„vzťahy“ cez sieť, ktoré sa dostali do mojich ušíkončia rovnako. A to veľkým sklamaním. Bezstretnutia a bez sociálnej interakcie to nejde,nefunguje. Možno, že niektorí (a hlavne mladí ľudia)si myslia, že to tak nie je, že ten svet z núla jednotiek stačí. Bez toho reálneho sveta tonefunguje. Ešte šťastie, že ho máme. Hmm, otázkaje, koľko ešte obetí padne za obeť svojim výmyslom?
