Ahoj, 70 statočných čitateľov

Ste tu so mnou od začiatku. Zažili ste so mnou to čo som si povedal, že dám zo seba na obrazovku. Dokonca aj moji najbližší majú o mne nejaké tie informácie vďaka tomuto blogu. Hlavne moja polovička a kamaráti. Anton Weisner, mi vraví:"Oslanec, keby som ťa nepoznal, tak si myslím, že si totálny magor."   Nemám problém napísať to čo mám v hlave. Z hovorením je to oveľa horšie. Neviem rozprávať, ale viem trepať. Namiesto toho aby som konečne povedal niečo vážne, tak poviem niečo po čom sa všetci rehocú. Je jednoduché ľudí rozosmievať, viem povedať vtedy to, čo najmenej čakajú, čo je najmenej pravdepodobné, že môže niekto z úst vypustiť. Kamarátka mi stále vraví:"Toto si vymyslel teraz? Kde na to chodíš?" Obyčajne v mojej ........ hlave. Spraví to blik a je to vonku. Polovička má so mnou asi pre toto aj niekedy trápenie, obyčajne vypustím také perly.   Keď píšem tak obyčajne o veciach, ktoré ma trápia, ktoré sa dejú okolo mňa. Nemám rád ústne filozofanie. Papier je miestom na odpočinok a zhrnutie myšlienok. Už dávno som len tak nesadol a nepísal, čo ma napadne. Už ma nebaví rozmýšľať o tom, ako a čo podať. Obyčajne sa tu zhŕkne svorka hladných kompexov a začne útočiť. Aj pre toto moja kamarátka odišla s blogu.sme.sk. Ale, však nebola ani prvá a ani posledná.   Prestávka a trošku hudby: Však je úžasná? Mali ste byť na jej koncerte v PKO:)   Ozaj mladí ľudia, nechcete byť strojárom? Ak by ste mali záujem máme pre vás prednášku o materiálovom inžinierstve na stránkach, je aj tu v mojich odkazoch.  No, ale ďalej. Idú sviatky a treba nakúpiť darčeky. Nemáte nejaké nápady?