Ako sa začína blog bez toho druhého?

No, asi takto. Išiel do reálneho života. Išiel pracovať, tak ako išiel pracovať jeho otec a otec jeho otca a otec otca jeho otca. Ach ten reálny život! Dúfam, že z neho nevysajú naši chlebodarcovia z ďalekej východnej krajiny všetok život. Nemal to na vysokej škole lahké. Študovať odbor z ktorého si môže vyberať kam chce ísť pracovať. A aj si vybral.
A čo ja začínajúci živnostník? Zahrabaný a zapletený do spleti zákonov a vládnych nariadení? Ako sa mám vyznať v zákonoch, keď sa cítim ako ryba hodená z vody na vzduch. Iba lapám po vode. Zákon 222/2004 Z.z., zákon 282/2002 Z.z., Živnostenský zákon, zákon 431/2002 Z.z. Obdivujem všetkých čo s tým neplesli už len po takýchto začiatkoch. Vlasne obdivujem všetkých čo nechcú plesnúť s týmto "reálnym" životom. Už začínam chápať Slovákov, že si radšej vyjdú na pivko, desať piviek a potom majú silácke reči. Veď to je jednoduchšie ako sa postaviť niečomu tvárou v tvár a urobiť niečo preto aby sa mali lepšie.
No a čo bude ďalej? Ďalej budem čakať na nejake tie malé chvílky na človeka, ktorý sa vráti z toho reálneho života a poriadne rozoberieme nejakú tému. A znova skončíme v tom, že ten druhý je totálne vypatlaný blázon, ktorý sa môže vyjadrovať tak akurát ku učivu prírodovedy na základnej škole.
A preto Vivat Reálny život! Pohánaš nás dopredu. Alebo "vďaka Bohu" ?