Prejavy:
- čítanie ranných správ sa končí znechutením a zvýšeným tlakom,
- vymýšlam vtipy na tému politická situácia (Napríklad na tému pán premiér som vymyslel vtip, ktorým som si v mojom okruhu známych vyslúžil povesť glosátora politickej situácie. Nikdy som politickú scénu nesledoval a nebol som v nej nijako citovo zainteresovaný. Dnes je pravdou opak. Daný vtip nejdem zverejňovať lebo by som si vyslúžil tresné oznámenia na moju osobu.),
- spomenutá citová zainteresovanosť sa prejavuje aj pozitívne a aj negatívne,
- nechuť myslieť na niečo pozitívne okrem správ o stave v politike,
- hlavou sa mi kedy tedy preženie nápad založiť si vlastnú politickú stranu,
- hľadám v novinových článkoch triedneho nepriateľa,
- neverím novinárom nič, kým si to neoverím aspoň z dvoch dôveryhodnejších zdrojov,
- po dvoch hodinách hľadania, zisťujem že neexistuje ani jeden dôveryhodný zdroj,
- modrú a červenú nemôžem ani vidieť, ťahá ma to k zelenej (Zelenú nemám až tak v láske vďaka slúženiu našej vlasti),
Stávam sa prípadom pre psychológa.
