Rozprávka

Nikdy neveril bájkam a ani rozprávkam.Bol biológom fauny sladkovodných jazier a predstavu o živote mal uždávno usporiadanú. Bol materialista a Darwinova teória evolúcie muvyhovovala. Odmalička mal rád vodu a jej život. Ryby, kôrovce, bezstavovcev jazerách to bol jeho život. Nikde inde sa necítil tak dobre ako tuv horách pri tomto malom , slnkom zaliatom jazierku. Slnko sa ešte celkomnedostalo nad štíty, ale už pekne zapekalo opreté do jeho chrbta. Už tretí deň odoberal vzorky pre jeho najnovšiuprácu o malých kôrovcoch vyskytujúcich sa iba tu, tisícpäťsto metrov nadmorom, k tomto skalnatom kraji, aj keď pre neho to nebol kraj, ale skôrraj. Raj na zemi. Myšlienkami bol už pri spracovávaní odoberaných vzoriek, keďsa mu niečo v diaľke mihlo pred očami. Niečo lesklé a dosť nevýrazné.Nejaká ryba zapletená do riac, pomyslel si a ďalej sa sústredil na svojuprácu. Zrazu sa niečo vyhodilo nad hladinu a s člupotom dopadlonaspäť do vody. Nevenoval tomu pozornosť. Však veď takéto veci zažil už mnohokrát. Ryby. Dosť nezvyčajné v takýchto výškach, ale časom zistil, že životnájde všade, aj na takýchto najodlahlejších miestach. A nemuseli to byť len ryby. Postupoval ďalej smeromdo stredu jazera, keď sa mu okolo nôh obtrelo niečo väčšie, také stirebristé astále zapletené do rias. Bol to iba moment a on si nestihol všimnúť aniten najmenší detail. Zľakol sa a rýchlo vybehol z vody von. Vzoriekmal už dosť a po takomto zážitku sa mu už do jazera vracať nechcelo. Necháto radšej na zajtra. Doma dlho do noci sedel a rozmýšlal čo to tamv jazere mohlo byť. Prešiel všetky enciklopédie a všetky svojepríručky, o ktorých si myslel, že je v nich všetko.. Rozhodol sa, žena to zajtra príde a, že si zoberie so sebou aj rybársku sieť, možno bude mať štastiea chytí to. Slnko ešte nebolo ani tak vysoko ako včera a on stál prijazere a díval sa na odraz slnka na čírej zrkadlovej hladine. Vsúpil dojazera a čakal. Neprešlo veľa času a všimol si ako k nemu niečopláva. Taká strieborná škvrna stále zapletená do rias. Pevne sa zaprelo palicu, ktorú mal ako podporu a ľavou rukou, v ktorej držalpodberák švihol do vody. V sieti sa niečo zachvelo, ale nechcelo sa tovzdať bez boja a trepalo sa čím ďalej tým väčšou silou, neuvedomujúc si ,že sa zachytáva do siete čím ďalej tým viac. Rýchlo švihol palicou , ktorú zvieral v pravej rukecelou silou po zvíjajúcej sa sieti podberáka. Ryba v sieti stíchla. Nebolspokojný s tým, že použil násilie, ale v tom rozrušení z novéhoúplne stratil hlavu. Pomaličky ťahal podberák k sebe. Nedočkavorozpletával to zamotané čosi zo siete. Na hladine sa odrážalo slnkov celej svojej sile, a vo jeho rukách sa belelo maličké striebristételíčko neznámej bytosti s nádhernými dlhými čiernymi vlasmi. Potichu sarozplakal.