Už dávno sa snažil zistiť Andrej Čukariev,ináč profesor vnútro-vesmírnych procesov na Kuzneckého univerzite v Paríži, pobočku USV ( Univerzity svetovýchvied) v Michalovciach, čo bolo pred Big Bangom. Nikdy mu našlo poriadne dohlavy čo bolo pred tým veľkým treskom, a keď dostal ako študent od svojhoprofesora Adamova odpoveď , že nič, tak od vtedy sa všemožne snažil nájsťodpoveď na otázku, čo to to nič vlastne bolo a ako vyzeralo. Pre tento svojnápad pred mnohými rokmi nadchol pár svojich kolegov a študentov, ktorý užtiež boli profesormi, docentami a sami mali za sebou zástupy svojichštudentov. V ÚSTAVe sa snažili všemocne skúmať stav ničoho v niečom čo nebol vesmír alejeho predchodcom. Profesor Čukariev zomrel vo veku 93 rokov, v laboratóriukde strávil skoro celý svoj život. Jeho práca našla mnoho pokračovateľov, ktorýs úspechmi väčšími alebo menšími pokračovali v jeho celoživotnomdiele. Matematické riešenie problému nikam neviedlo, pretože rovnicas ktorej vedci vychádzali bola x = ? , pričom si neboli istý či sa to xvôbec rovná alebo nerovná, či sa vôbec to x pred BB vyskytovalo. Experimentálneriešenia sa ukázali ako tá jednoduchšia a schodnejšia cesta, ale aj takvedcom trvalo mnoho a mnoho rokov kým sa im z experimentálnehopriestoru podarilo odkloniť všetky druhy žiarenia, všetky druhy interakcií,všetky quarky, mióny, bozómy, všetky častice známe aj neznáme, všetky myšlienky( áno, pretože pred BB nebola ani myšlienka ), jednoducho odklonili odexperimentálneho priestoru všetko. Po rokoch práce zistili, že imv experimentálnom priestore zostala iba tma. Dlhé a dlhé dni silámali hlavu nad tým ako odtiaľ tú tmu dostať preč. Po dlhým a dlhýchexperimentoch sa mi konečne podarilo dostať odtiaľ aj ten svoj posledný problém– tmu. Celý v napätí, po mnohýchdesaťročiach hľadania odpovedí na svoje otázky mali pred sebou rukolapný dôkaz,že ich dielo a dielo profesora Čukarieva bude dokonané. K mikroskopu pristupuje najstarší a tým ajnajviac si zasluhujúci akademik Prousty, pomaly si prikladá oko k okulárumikroskopu. Celá sála zmĺkne. Profesor sa poškrabe ukazovákom pravej ruky pohlave na spánku, niečo si šomrajúc a pozerajúc sa do mikroskopu. Zozástupu vedeckých pracovníkov sa ozve : „ Pán profesor čo vidíte?“. Celýkolektív sa otočí, s nespokojnosťou v očiach, na najmladšieho iba 58ročného asistenta docenta Oského, ktorý si zahanbene skloní hlavu k zemi.Profesor Prousty zodvihne hlavu od okuláru a vraví: „ Páni, NIČ!“. Jehoslová zanikajú v nadšenej vrave vedeckých pracovníkov.
