Spozná vašu tvár a pozdraví sa. Neveríte? Tak si ho dobre všimnite. Vo výťahoch, každodenne opakovaných spojoch mestskej hromadnej dopravy, pri nákupoch v malých obchodíkoch medzi panelákmi. A je jedno koľko má rokov.
Poradí. Ako a kam sa najrýchlejšie dostať. Takí tí starší podotknú, že pred pár rokmi sa tie ulice volali ináč a MHD premávala inými trasami.
Má predľad. O susedských vzťahoch, o tom, že noví susedia sú študenti. Pred tým tam bývali tiež študenti a nerobili hluk. Teraz je to horšie.
Môže mať aj 90 rokov a stále je schopný sám prísť ku doktorovi. Možnoveľa rozpráva, ale nesťažuje sa. Hovorí a dá sa to počúvať.
Podrží kvety v MHD a na koniec sa usmeje.
Napriek kráse nezabúda na to najdôležitejšie.
Privedie do rozpakov a nakoniec rozosmeje.
Pozrie sa na hrad a povie príbeh. Vie čo sa niekedy dialo na tých miestach, kde dnes stoja ...
Obľúbil som si Vás Bratislavčania.
