Neverím politikom. Chovajú sa arogantne ku svojim voličom a ani u jedného starého a ani nového nevidím cieľ vybočiť zo zaužívaných chodníčkov slovenskej politiky.
Neverím policajtom. Sú mladí, nepoznajú zákony. Nepomôžu občanovi. U nás neplatí, že policajt dokazuje občanovi, že sa dopustil priestupku, ale občan musí dokázať, že sa žiadneho nedopustil.
Neverím novinárom. Objektívny novinár sa zmenil buď na bulvárneho žurnalistu alebo grafomana. Nečítajú sa zle, nepredávajú sa zle, ale môžem im veriť?
Neverím učiteľom. Neučia. Robia projekty. Deti pripravujú na tvrdú realitu. Učia cudzie výrazy. Učia sa obracať. Deti sa nevedú, ale pripravujú. Má dieťa možnosť voľby ak ju nemá učiteľ?
Neverím ekonómom. Ekonóm má zveľaďovať a udržovať rovnováhu. Dnes sa na opatrenia robia protiopatrenia. Marginálne.
Volá sa to predsudky a ak už uvažujem ja takto, tak potom ako už len uvažujú iní?
