Čo štve mňa?

Zákony tejto republiky nefungujú v prospech občana. No, pod pojmom občan myslím hlavne mňa! Však veď som človek tak to tak musí byť, nie? Každý deň to isté vystavovanie sa realite okolo mňa. V interakcii s týmto čudom nazývaným spoločnosť. Nazvyme túto spoločnosť "stratená" spoločnosť. Aj keď už od dôb antických klasikov, každý súputník prítomným časom nazýval "tú" svoju spoločnosť "stratenou". Ľudia si stále myslia, že žijú v tej najhoršej možnej dobe, a pýtajú sa prozreteľnosti prečo ich umiestnila akurát sem. No, aspoň ja to tak robím. A ešte jeden človek. Ale už aj páni klasici zistili, že to nieje dobré sa stále pýtať prečo. Lepšie je využívať svoj potenciál na to aby sme sa začlenili, prežili, poprípade niečo vyťažili z našej situácie. V spoločnosti. Stratenej. A tu sa ukazuje problém. "Koľko ľudí toľko názorov". A každý si to vyloží podľa svojho. Preto vidím každý deň, keď ja kráčam pešo ľudí sedieť v autách. Už nevedia prejsť ani tri metre bez auta. A rastú im pupky! Mne rastie tiež, ale s toho, že som konečne doma pri jedle, nie na intráku, bez jedla :) A smejem sa. Na nich a na sebe. Na nich akože im to dovolí svedomie ničiť prírodu okolo seba, len kvôli chlebu kúpenému v Supermarkete, keď od domu majú obchod minutu, kde predávajú slovenské výrobky od slovenských výrobcov. A na sebe aký som sprostý, či mi tieto moje "predsavzatia" vydržia keď budem mať aj ja vlastné auto a vlastný cieľ navštevovať supermarkety len kvôli jednému chlebu. Som v období kedy zisťujem ako funguje trhový mechanizmus. Snažím sa zaradiť. Nájsť si to svoje miesto. Som sklamaný zo spoločenských aktivít, zo zákonov, z ľudí ako takých. Nieje to ľahké byť dobrým človekom v tejto spoločnosti a nikdo sa na vás ani nepozrie, keď sa o to pokúsite. No a čo? Veď svet okolo sa netočí iba okolo mňa. Svet sa točí okolo iných vecí. Môžem sa Vás spýtať toto: Dokedy?