Iba ja mám pravdu! Ty CENZÚRA!

 Mam rád Vaše blogy a veľmirád si čítam názory a pohľady druhých ľudí na svet a na život. Je zaujímavédozvedieť sa niečo nové od človeka, ktorý má iné názory a prežíva život ináčako ja. Možno má viacej rokov ako ja a možno má menej rokov ako ja. Sledovaťľudí ako rozmýšľajú o veciach o ktorých uvažujem aj ja. Aký majú na ten istýproblém pohľad. Niekedy sa mi názory až tak nepáčia a nevyhovujú mojim názorom,hodnotám. Určite je zaujímavé pozrieť sa na svet očami kňaza, rehoľnej sestry,policajta, požiarnika alebo moderátora v rádiu, alebo aj Slováka žijúceho vzahraničí a stredoškolského študenta. Každý z nich má svoj svet a svojurealitu. Niekedy je tak odlišná od tej mojej!

 Obdivujem ľudí, ktorí precestovali svet, vedia narábať sfotoaparátom na profesionálnej úrovni, zachraňujú životy, učia malé deti,pomáhajú sociálne slabším skupinám, venujú sa športu, vedia písať básne, a ajtakých, ktorí vedia "trefne" reagovať na spoločenskú situáciu, majúprehľad vo veciach o ktorých ja ani neviem, že existujú. Takých ľudí obdivujem.

 Ľudia však prichádzajú do svojich blogov niekedy s banalitami (ajkeď ja nemôžem súdiť čo je a čo nie je banalita). Možno, že by stačilo ibachvíľku si sadnúť, zachovať kludnú hlavu, poriadne sa nadýchnuť a problém, ktorýsa zdá neriešiteľným by zmizol tak rýchlo ako sa objavil. Možno. Možno nie.

 Niektorí však prichádzajú preto, že práve blog (a diskusia)im poskytuje posledné miesto kde si do toho druhého rypnúť. Vystupujú podvšelijakými prezývkami a možno, že každú chvíľku svoj "nick" zmenia apíšu niečo úplne iné. Ani takýchto ľudí nemôžem odsúdiť. Možno, že sú v reálnomživote príliš tichí, bojazliví a toto "internetové inkognito" imdodáva sebaistotu, ktorú v reálnom živote nevedia nájsť. Pre niekoho to môže byťposledné útočisko. Majú zlú náladu a nevedia kde sa odventilovať a nájdu sinejaký príspevok, s ktorým nesúhlasia. Namiesto nejakej konštruktívnej kritikyspustia na autora spŕšku obvinení a svojich domnienok. Keď ich vyzve kunormálnej reakcii pošlú ho kade ľahšie. Sám nemám názory, ktoré sa zhodujú sdruhými ľuďmi, ale snažím sa poväčšinou prísť môjmu oponentovi na myšlienku,ktorú mi sprostredkuje a snažím sa ho pochopiť(však Viktor?). Nie vždy, niekedysom aj ja sám tvrdohlavý "somár". Ak som presvedčený o svojej pravdevo veciach do ktorých sa rozumiem a viem si podložiť tvrdenie všeobecnýmivedomosťami (alebo aj vedomosťami z oboru, ktorému sa venujem) tak zostávamzástancom svojho názoru. Stretávam sa tu však s ľuďmi, ktorí nevedia viesťnormálnu diskusiu, diskusia je pre nich iba nejakým druhom uvoľnenia napätia,ktorý práve prežívajú. V hlave im funguje blok, ktorí im asi neumožní uvažovaťracionálne. Aj keď som zástancom, že neexistuje iba jediná pravda, aj tak simyslím, že ľudia zbytočne dávajú svoju energiu do niektorým diskusií, hlavne dotých kde si oponent snaží dokázať svoju nadradenosť a vyventilovať svoj hnev.

 Blogy nie sú miestom, kde by si mal človek ventilovať svojhnev a cítiť sa urazený pri inom názore ako má on sám. Mám pocit, že existujeskupina ľudí, ktorým slúžia naše blogy iba na tento účel. Nájsť si obetnéhobaránka a ventilovať sa.

 Treba však odlišovať "ventilátora","kritika" a "človeka s ktorým sme sa nepochopili". Okrem"človeka, ktorý sa zapája diskusie" existujú v diskusiách aj tietotri typy ľudí. Niekedy je ťažké z tých pár riadkov spoznať o ktorí typ ide.Najťažšie je to s "ventilátorom". Iba sa nafúkne ako veľká mydlovábublina a neprestane do vás rýpať, kým neskončí jeho stres (aj keď takýto ľudiaasi málokedy zažijú uvoľnenie napätia), alebo pracovná doba (neviem, ako jemožné, že môže toľko času tráviť v pracovnej dobe na Internete)."Kritik" je človek, ktorý vedie viac menej konštruktívnu diskusiu,ale vám sa to ani tak nezdá a vaše reakcie na tento typ sa veľmi neodlišujú odreakcií na "ventilátora". Je to však iný človek, vie uznať aj vášnázor, ale kým to spraví musíte byť pripravený na dlhý súboj, ktorý sa môžetiahnuť aj niekoľko dní. Na tento typ treba byť pripravený a mať vedomosti zoblasti o ktorej sa bavíte a pripravené argumenty, ktoré sa len tak ľahkonedajú vyvrátiť. Najťažšie je to však s "človekom s ktorým ste sanepochopili". Pri čítaní jeho príspevkov máte pocit, že viete o čom tenčlovek rozpráva, ale nenapísal to tak ako by ste očakávali, a máte pocit, že savám vysmieva, že je arogantný. Nie je to tak. Iba jeho myšlienkové pochody sútrošku rozdielne od tých vašich a nepožíva slovné spojenia v ktorých sazvyčajne vyjadrujete vy. Krátke články v diskusiách nie sú exaktné až natoľkoaby ste mohli usúdiť o charaktere človeka to čo potrebujete. Možno, že márovnaké názory na život, možno že je s ním rozumná reč, len to píše vámneznámym jazykom a preto treba poriadne čítať medzi riadkami. Nenechať savytočiť prvou reakciou, ale trošku porozmýšľať, možno sa stať viacej prístupnýmpre jeho myšlienky.

 Zo spoločnosti sa vytráca tolerancia (aj keď slovo vytrácanie je asi dosť správne, lepšie by bolo - stráca sa aj tá posledná štipka čo tuzostala). Tolerancia ku iným názorom, myšlienkam, smerovaniu, náboženstvu,sexuálnej orientácii, vybranému životnému štýlu, k chovaniu druhých ľudí.Stačilo by iba na sekundy pri rozmýšľaní vypnúť sebectvo a myšlienky bypracovali ináč. Asertivita má v spoločnosti svoje miesto, ale to neznamenázatracovať druhých na úkor svojho "ja". Ja a ja a ja. Nie je tozdravé.