Nie je jednoduché začať z Linuxom, takako o tom píšem v mojich článkoch. No, ale kým som na to prišielmusel som dostať veľa mailov. Dostávammaily od rôznych ľudí v ktorí chcú odo mňa rady od jednoduchých (akúdistribúciu si vybrať), až po tie zložitejšie (ako nainštalovať to-ktorézariadenia ). Na niektoré ich otázky by som aj ja rád vedel odpovede. :)
Medzi „priateľské“ distribúcie zaraďuje komunita po celom svete (K)Ubuntu,Suse Linux, Mandriva Linux. Zo všetkých distribúcií práve tieto vedú bojo prvenstvo. Suse je dokonca platená verzia, u ktorej mátezabezpečenú aj podporu. Dobre máme Linux. Prečo s ním začať?
V diskusiách, v článkoch, v blogoch, v knihách sauvádzajú dookola tieto dôvody
1.Linux dáva sloboduÁno Linux dáva slobodu, tú softwarovú slobodu, kde si môžete upraviťzdrojový kód programu tak aby vyhovoval vašemu počítaču a vašim potrebám.Otázka je, že kto si práve túto slobodu môže dovoliť využiť? Iba ten kto vieo čo ide. Programátori. Obyčajný človek si môže pískať, je tu však TÁmožnosť urobiť tak. Licencované programy copyrightom Vám toto neumožnia.
2.Linux je zadarmo
Áno Linux je zadarmo. Môžete si ho stiahnuť z internetu,môžete si ho napáliť od kamaráta, známeho. Všetky programy ktoré sú licencované copyleft om, si môžete zadarmo stiahnuť a použiť vo svojom počítači.Bez následkov, že by ste mohli byť sankciovaný zo strany autora. Je tu však potreba uvedomiť si, že maťv počítači Linux neznamená, že všetky mp3 a filmy, ktoré mátenelegálne na záznamových médiách prejdú sami týmto krokom do legality. Mnohomladých ľudí sa po rôznych fórach po celom webe pýta, že ako spojazdniťpeer-to-peer programy, len nato aby mohli daný typ dát sťahovať naďalej. Linuxtakisto neporušuje žiadne licenčné zmluvy, pretože je vydávaný pod licenciami,ktoré mu zaručujú softwarovú slobodu.
3. Linux je stabilný a bezpečný
Zabudnite na absolútny význam týchto slov.Žiadny operačný systém nikdy nebude stabilný a bezpečný. Každý operačnýsystém je kopec riadkov zdrojového kódu v ktorom sa nachádzajú chyby. Idelen o to, koľko ľudí sa venuje vyhľadávaniu týchto chýb a ktorí tietochyby využijú vo svoj prospech. Zvyčajne sa chyby využívajú na negatívnučinnosť. Na kradnutie dát a poškodzovanie niekoho majetku. Linuxu savenujú skupiny vývojárov, ktorí robia tieto distribúcie pre nejaký účel.V komunitách funguje princíp sociálneho cítenia a všetko sa robí„zadarmo“. To finančné ohodnotenie je minimálne, ale to morálne je na vyššomstupni ako pri platených verziách software. Stane sa, že distribúcia, aleboprogram vznikajú iba ako „odnož“ platených projektov, len na to aby boliotestované práve bezpečnosť a stabilita. Pod komunitami okolo Linuxu sinepredstavujte nadnárodné spoločnosti, sú to poväčšinou skupiny, alebo niekedyjednotlivci, ktorí sa v živote nevideli a komunikujú so sebou ibacestou núl a jednotiek. Linux je stabilný, pretože má dobrý základ, ktorývyšiel z amerických univerzít a bezpečný je v tomto momente ibapreto, že nie je zatiaľ „výhodné“ venovať sa nabúravaniu domácich používateľova firiem, lebo ich je málo. Serverových aplikácií je množstvo, ale nabúranietakéhoto zariadenia si vyžaduje určitú dávku vedomostí a technického vybavenia.Windows je menej „bezpečný“ práve z dôvodu, že je to najrozšírenejšídesktopový systém v domácnostiach, kde je „výhodné“ kradnúť informácie.
Odporcovia Linuxu tvrdia najmä tieto veci:
1. Linux je zložitý.
Áno Linux je zložitý. Je to systém vychádzajúciz unixu. Existuje však množstvo nástrojov, ktoré túto zložitosť prevedú naoknové preklikávanie. Niektoré linuxové distribúcie (spomenul som ich nazačiatku) sú však doladené tak, aby sa v nich vedel orientovať ajzačiatočník. Existujú dokumentácie a návody, ktoré sa objavujú priamo pričinnostiach, ktoré usmernia človeka čo a ako robiť. Z tohoto hľadiskavyhráva Windows, pretože jeho výzor je taký v ktorom presne vieme čoa ako. Je to však otázka zvyku ešte z dôb nedávno minulých, keď smevšetci v školách a v zamestnaniach začínali práve na MS desktopovýchriešeniach. Ak by bola jedna hodina týždenne venovaná v školách práveLinuxu (alebo inému alternatívnemu OS), tak by určite klesla „negramotnosť“ ajv tomto smere. Ku tomuto dňu môžem aj pre seba povedať, že Linux jenaozaj zložitý.
2. Na Linux neexistujú ovládače.
Dnešná výpočtová technika sa vyvýja najmäsmerom ku bezdrôtovému pripojeniu, prenosným zariadeniam a zábave. Pretoexistuje veľa druhov zariadení, ktoré majú toto všetko sprostredkovať. Kuvšeetkým týmto zariadeniam treba ovládače. Bez ovládaču by vám v počítačinefungovalo nič. Niečo musí počítaču preložiť, čo to pridané zariadenievykonáva. Windows má obrovskú výhodu pre alternatívnymi OS práve tým, že keďvýrobcovia chcú svoje zariadenia predať tak napíšu ovládač pre Windows. To saim oplatí práve z dôvodu dopytu po týchto zariadeniach. Linuxovédestopové riešenia nemajú práve toľko potrebnú podporu, pretože tento trh jemalý. Preto dneska po fórach nájdete hlavne otázky venované bezdrôtovým kartám,DSL pripojeniam atď. Pre Linux vydá ovládače buď výrobca, alebo nejaký jednotlivec,ktorý chce aby mu ten kus „železa“ bežal aj pod Linuxom. Vývoj ide však takrýchlo v tomto smere, že komunita nestíha sledovať zmeny. Je pravda, žemnoho bežných ovládačov je zakomponovaných do jadra Linuxu, ale o väčšinezariadení si treba nájsť informácie na stránkach výrobcov a krvopotne sapotrápiť pri kompilácii. Povedal by som, že oneskorenie v tomto smereLinux vs. Windows je asi taký rok, dva. Je to však iba otázka trhovéhomechanizmu. Je naivné si predstavovať, žo o dva roky bude všetko iné.Z Linuxu nebudú mať nikdy výrobcovia také zisky, ako je tomu pri Windowse.
3. Všetky najviac používané formáty sú pôvodom z MS.
Tak toto by vám vedel vysvetliť asi oveľa lepšiepán Ján Husár zo SKOSI (Slovenská OpenSource Iniciatíva). Je pravdou, že keď jenajväčší podiel práve MS desktopových OS v domácnostiach, v štátnejspráve, v školách a v bežnom živote, tak sa budú používať práveformáty, ktoré sú podporované týmto OS. Všetko v bežnom počítačovom svetesa deje cez nejaký formát. .doc, .xls, .bmp, .jpg, .htm, .swf, .mp3. Všetkytieto formáty sú asi najbežnejšie pri práci s počítačom. Práve preto, žeich podporuje najpoužívanejší desktopový systém. Strach obyčajných užívateľovpri formátoch iných ako sú tieto je v tom, že sa tie otvorené formátynedajú otvoriť v proprietárnom programe. Tým, že by výrobcovia platenéhosoftware implementovali do svojich programov aj otvorené formáty by klesol ichpodiel na trhu, a tým by si sami hádzali polená pod nohy. V tomtovedie MS na plnej čiare, aj keď prvé lastovičky začínaú lietať: .pdf,.ogg (priznávam iné multiplatformové formáty nepoznám). Pri tejto otázke vzniká jedenzaujímavý postreh. Napríklad máme študenta, ktorý dneska pre svoju prácupotrebuje počítač (skúste odovzdať diplomovku napísanú strojoms prilepenými fotkami) a tým, že nemá peniaze na platený operačnýsystém (existuje študent, čo sa nad takým zamýšla?) si nainštaluje Linux. Komunikácia zo školou však už dneska z veľkejmiery prebieha v dátovej forme. Ako si môže tento študent (alebo ajzačínajúci podnikateľ komunikujúci so štátnou správou) otvoriť dané dokumenty?Jedným z cieľov pána Husára je ten aby štátna správa vydávala dokumenty ajv otvorenom formáte. V tomto mu držím palce.
Toto nie je téma o ktorej by sav spoločnosti rozprávalo. Je to boj medzi dvoma skupinami a ichnáhľadom na svet. Jedna sa pozerá na svet cez peniaze a druhá cez ružovéokuliare. Ignorovaním softwarovej situácie, aká je v krajinách, v ktorýchsa iba rozvýja trhový mechanizmus prichádzajú obyčajný ľudia o veľapeňazí. Či sú to autori programov, hudby, filmov, alebo sú to obyčajní ľudia,ktorí platia obrovskú pridanú hodnotu, za tých ktorí si berú tieto vecizadarmo. Morálne povedomie ľudí v tomto smere je u nás na bode mrazu.Pirátske verzie hocičoho si dokážete jednoducho stiahnuť z internetu. Čotakto si stiahnuť Linux ?
