Mal som šťastie. Moji rodičia ma vychovali v tom, že práca šľachtí. Možno, že v mojom prípade by mohla šľachtiť aj viac, ale niekedy sa mi veľmi nechce. Nepamätám si nedostatok a v tom to je. Vidím iba tie dobré veci. Zlé zostali skryté. Nieže by som nevidel bezdomovcov, dogrcaného a došťatého človeka v autobuse, ľudské kaliky kráčajúce po uliciach, chudobu. Ja však nemám s týmto stavom skúsenosti. Na mne zažité skúsenosti. Zažil som iba to čo som robil. Pomoc mentálne postihnutým športovcom. To je to najmenej "bežné" čo som zažil. Možno sa môžete opýtať čo robím, ako pomáham? Neviem, nemám v tom zatiaľ jasno. Moja úloha v spoločnosti sa v tomto smere ešte nevyprofilovala. Kúpiť si Nota Bene od postávajúceho predavača? Nehnevajte sa na mňa dobrí predavači Nota Bene, ale vidím vo vás všetkých iba ľudí, ktorí si za zarobené peniaze kúpia na konci "šichty" čučo a potom otravujú ľudí po ulici a plačú a sťažujú sa. Je to skúsenosť na ktorej zakladám. Nemal by som generalizovať, ale radšej nekúpim nič, ako podporiť takéhoto človeka. Mám kamarátov, ktorý si každý mesiac kúpia Nota Bene od toho istého predávajúceho, vedia kto to je, vedia aký je. Ja som si ešte takého nenašiel a naozaj budem mať problém si ho so svojím prístupom nájsť. Mal som šťastie, nemusím predávať Nota Bene a nie som na tej druhej strane. Keby sa to otočilo, asi by som chápal, prečo niektorí ľudia na mňa zazerajú a nič si nekúpia. Rozmýšľal som či sa stať alebo nestať Dobrým Anjelom. Moja finančná situácia však zatial nie je taká dobrá aby som sa mohol. Samozrejme, že to je moja výhovorka. Môžem sa a tých 100 korún ma nezabije. Komu však v skutočnosti tie peniaze idú do vrecka? Rakovina je zlá choroba, ale je to choroba a nevyberá si svoju obeť. Sú aj iné problémy s ktorými sa spoločnosť musí pasovať. Kde svoju "drobnú pomoc" umiestniť? Odbočil som však. Je to také zlé? Prežíva naša spoločnosť iba "začiatky" trhového mechanizmu? Všetky "choroby" ktoré so sebou prináša "rozdelenie spoločnosti na základe kúpyschopnosti"? Po rokoch si niektorí uvedomili, že zarobiť sa dá aj tak, že budú klamať, kradnúť a žiť pre peniaze a všetky veci s tým súvisiace. Niektorí to odmietajú a sťahujú sa na vidiek žiť ako ich prarodičia. Niektorí len tak chodia a žijú si svoje životy. Nezaujímajú sa o svoje okolie. Nezaujímajú sa o nič iba o seba. Ja zatiaľ neviem ako sa zaradiť. Možno mi poradíte vy. Ďakujem.
Mám štastie?
Vidím to okolo seba. Mamičky s deťmi, bez otcov. Deti v krčmách s otcom alebo s mamou. Alebo s oboma. Cigaretový dym, smrad moču a piva s borovičkou. Alebo na druhej strane vyfintení rodičia s dieťatkom v kočíku sediaci celý deň v novodobých chrámoch. Ako ja rád svojim kamarátom hovorím chrámoch konzumu a komercie. Áno, ďalší s článkov ohovárajúci životný štýl druhých ľudí. Priznám sa ani ten môj nie je práve ukážkový, ale ...






