O "štetke" a "tuneli" (o sociálne vykonštruovanej realite).

 Včera som si prečítal pár príspevkov z blogov. Len tak námatkovo. Trošku som počítal a trošku som nad nimi aj pohútal. Veď povedzte sami, blog od Rastislava Šarišského: Tak tomu ja hovorím tunel! a blog Vierky Koscelanskej: „Musím byť štetka, keď chcem zažiť lásku?“.

 Autor sa venuje komercii, lepšie povedané sieti veľkoobchodov, a ich kontroverznému postaveniu v spoločnosti. Tomu ekonomickému, a v konečnom dôsledku aj morálnemu. Lebo nejaká podnikateľská fairplay morálka s pultov veľkoobchodov mizne. Už je to iba o zisku a peniazoch. Ak nebude dopyt po výrobkoch týchto obchodných reťazcoch nebude obchodných reťazcov. Niekde v reakciách bolo napísané, že človek je tvor egoistický a tým pádom hľadí iba na vlastné brucho. Takže je to o ľudoch.

 Niesom sociológ a ani nejaký veľký myslitel, ale myslím, že to nieje správne. Podľa mňa by mala vyhrávať cesta pri ktorej by spotrebitelia rozmýšlali aké výrobky nakupujú a mali by sa aspoň trošku informovať, odkiaľ ten výrobok pochádza a či má aspoň niečo spoločné so Slovenskou ekonomikou. Ak vôbec existuje ekvivalent ku zahraničnému výrobku, ktorý je vyrábaný u nás na Slovensku. Ak neexistuje tak nech sa páči. Čo sa týka elektroniky, tak to sa vážne nemáme o čom rozprávať. Potravín a oblečenia s označením „Made in Slovakia“ je nekonečné množstvo, ale aj tak ľudia dávajú prednosť nákupu lacnejším výrobkom zo zahraničia. Ale, verím ide o žalúdok a o peňaženky. Trošku lokálpatriotizmu by nám Slovákom nezaškodilo.

 Autorka Vierka ma vo svojom príspevku trošku zaskočila. Myslím, že taká „štetka“ zažije iba veľmo málo lásky. Ak však hľadám lásku nejdem na diskotéku. Tam je láska ozaj iba v tom najplytšom význame.

 O čom tieto články svedčia? O nespokojnosti obyčajných ľudí s daným stavom v spoločnosti. Mám známeho ktorý rozpráva o „sociálne vykonštruovanej realite“ . Je sociológ a tak mu aj tak trošku verím. Ľudia žijú v tej realite ktorú si sami zvolia. Ak raz bude niekto nakupovať iba v supermarketoch a vidieť tam ako sa ku zákazníkom chovajú, a nezmení odchodnú sieť, alebo správanie sa týchto veľkých obchodných reťazcov, tak mu zostávajú iba oči pre plač a slová pre kliatie. Ak zmení jeden z faktorov, ktorý ho nútia k pocitom, že je niečo zle, tak sa to zlepší. Ak sa budem rok pohybovať medzi ľudmi, ktorý sa každý víkend opíjajú a vedú oplzlé reči o ženskom pohlaví, tak aj ja by som nabral pocit, že láska na svete nieje. Stačí zmeniť prostredie, ľudí, stačí sa proti tomu postaviť aj iba nepatrným činnom a niečo sa zmení. Veľa známych čo mám nemajú priateľa alebo priateľku a iba nad tým lamentujú a neviem akého „dokonalého“ partnera hľadajú. Taký nieje. Stačí sa iba trošku uskromniť a začať komunikovať. Nespokojnosť vo vzťahoch prikladám príliš veľkým očakávaniam od toho druhého (vplyv masmédií je tu značný) a neschonosťou sa dohodnúť na nejakých pravidlách (nie nalinkovaných, ale apoň náznak pravidiel by mal vzťah dvoch ľudí mať ).

 Spoločnosť je každodenná interakcia rôznych realít. Realita je však iba jedna a to tá naša. Ak sa rozhodneme že je všetko čierne tak bude všetko čierne, ak biele tak to bude biele. Niesú to však odtiene sivej. Sivá je farba. Biela a čierna však farbami niesú.