Rozdiel medzi nami a nimi.

Je mi ťažké začať tento článok, lebo nanesiem špinu do vlastných radov. Do nášho spôsobu života a nášho spôsobu uvažovania. Na Discovery beží pre mňa zaujímavý program. American Chopper. Je to o rodine obyčajných Američanov, ktorí vlastnia malú rodinnú firmu na výrobu tejto preslávenej motorky. S touto motorkou sa spája veľa práve toho amerického. Sloboda, voľnosť, sebavyjadrenie a všetky tie veci, ktoré si Američania tak nadovšetko vážia. Nechcem poukázať na nejakú americkú dokonalosť, v tom čo Američania robia. Majú chyby ako všetci ostatní na tomto svete. No, ale o čom to je? V minulej časti mladý chalan staval hasičskú (požiarnicku) motorku. Čo to je? No neviem presne, ale on to bral ako poctu požiarnikom, a hlavne tým čo padli pri záchraných prácach na WTC. Bola to úžastná motorka. Od začiatku až po koniec ručná práca. Od rysovacej dosky, motora až po poslednú úpravu laku. Nič zvlášte, poviem si. A možno aj vy. Ale, on dal do tej motorky všetko čo do nej vedel dať! Svoju šikovnosť, rozum, svoj čas. Videl som na ňom, že motorku stavá pre tých požiarnikov, ktorý zahynuli pod troskami WTC. Do motorky zakomponoval aj jednu časť z úlomkou WTC. Prečo to bral tak vážne? Prečo robil niečo pre ľudí, ktorých nevidel o ktorých ani nič nevedel, prečo im venoval skoro mesiac svojho času? Driny od rána do večera! Ameriku zasiahli teroristické útoky rovno do srdca. Do miesta, o ktorom si myslíme, že Američanom chýba. Ale, asi sme sa zmýlili. Niečo podobné sa stalo aj nám. Londýn nieje tak ďaleko. Žije tam množstvo Slovákov, množstvo občanov Európskej únie. A mi niesme schopný ani na dve minúty zastaviť náš bežný život a vzdať úctu tým, ktorí si to zaslúžia. Je to ďaleko od našej reality? Netýka sa nás to? Ak sa nás netýka už toto tak sa nás nebude týkať ani to, že nám pred domom vybuchne autobus plných detí a naša, aj keď zlá suseda príde o dieťa. Nás sa to nebude týkať, kým sa nestane niečo našim deťom, rodičom, známym. To iba potom sa to týka aj nás? Neviem.