Nemám o čom písať. Nebaví ma písať. Písať na tento blog o osobných veciach je ako nosiť jablká na trh, kde návštevníkov trhu tvoria zlodeji, ktorí sa špecializujú na krádeže jabĺk, potom je tam zopár "manažérov", ktorí pozorujú zlodejov a hľadajú tých najlepších a ešte k tomu aj odkukávajú ako čo najefektívnejšie tie jablká kradnúť. Majú na to metódy, ako ich študovať a potom efektívne využiť. Lenže je tu problém, ten trh je maličký, dedinský. Každý, každého pozná a všetci všetko o sebe vedia. Ak tam raz príde nejaký kupujúci, že si ide kúpiť nejaké to jábĺčko, tak pri lepšom pozorovaní zistí, že nie je všetko také pekné ako sa to na prvý pohľad zdá - dedinský jarmok z jabĺčkami.
Preto ma nebaví sem písať. Aj Andrej sa ma pýta, prečo nič nepíšem, prečo píšem o Linuxe, keď tie články mu nič nedávajú. Nemám chuť. Nechcem sa však tohoto blogu vzdať, lebo tu mám zopár čitateľov. Ale, nie je o čom písať.
