Ja rojkovský realista

Začnem od začiatku. Somtvrdohlavý. Hľadám neustále v ľuďoch to dobré aj keď je už očividne jasné, že vtom človeku nič dobré nie je. A najhoršie je na tom to, že to isté očakávam ajod druhých. Tolerujem ťa, tak ty toleruj aj mňa. Našťastie mám v sebe nejakú túplachosť a ľudí od seba svojím vonkajším postojom odpudzujem. Poznáte to. Keďsa lúčite s ľuďmi, tak Vás baby obyčajne aj stisnú. Také tie známe, čo s nimimáte niečo za sebou. Nejaké to pivo, rozhovor, poprípade výlet s partiou. Aleto ešte nie sú dobré kamarátky. Takéto známe mňa nestisnú. Druhých stisnú, mňanie. Asi smrdím. Ale nie. Ako sa to povie? Vyzerám placho alebo nedostupne.

Napríklad takto vznikajú ohováračky. Diplomovú prácu som robil na jednomnemenovanom akademickom mieste. Keďže zariadenia na obrazovú analýzu (rozumejmikroskopy) boli neustále okupované niekým druhým a bolo to o dve poschodiavyššie ako moje úložište (uložili ma , nech si tam sadnem), po schodoch som chodilšesť krát denne. A stále bolo obsadené. Prídem prvýkrát, pozdravím sa. Prídemdruhý krát, pozdravím sa. Prídem tretí krát, pozdravím sa. V duchu na naseriem,lebo moje fotky by trvali možno 8 minút. Aby som nesedel, chodím hore dole pochodbe a vyzerá to tak, že nemám čo robiť. Kedy tedy na mňa vykukne z kanclahlava. Samozrejme, že sa tá hlava hneď aj stiahne. Takže vyzerám, že ničnerobím. V skutočnosti aj nič nerobím. Pochodujem. Ešteže som bol na vojne. Ahodinky bežia. Prídem posledný krát, vidím, celá miestnosť zaprataná slečnami apaniami v bielych plášťoch. Prídem do dverí a pýtam sa slečny pri mikroskopemojím obyčajne plachým (a teraz už aj nasratým) hlasom, či ešte bude dlho.Odpovedá, že áno. Otáčam sa na päte a odchádzam. Von z budovy a preč z mesta.Jediné, čo som v ten deň spravil bolo, že som si dobre obrúsil prsty (keď siich obrúsite diamantovou pastou, hojí sa to dva týždne a brušká prstov boliapri každom dotyku) a fajne sa vytočil. Aj keď za to nikto nemohol. Iba ja sám.Neskôr som sa dozvedel od kolegyne, čo pozná slečnu v bielom plášti, že som ajnamyslený a čudný. No, nech to para tlačí. Jeden posratý zážitok, ktorý sikaždá strana vyložila ináč a takéto nedorozumenie. Ak ma raz niekto s toutoslečnou zoznámi, tak si to dúfam vysvetlíme.

Tolerancia mizne. Kresťania a nekresťania si skáču každý deň do vlasov. Každáskupina má v sebe členov, ktorí sa potrebujú vyventilovať na niekom druhom.Alebo "widowsáci" a "linuxáci". Ventilujú sa, ventilujú, ažzrazu zistia, že sa vôbec nemuseli ventilovať, stačilo počúvať tú druhú skupinu.Bohatí a chudobní. Bohatí kradnú a chudobní chlascú. Alebo Maďari a Slováci.Rozdúchavanie národnostných otázok je primitivizmus prvého stupňa. Aj tak násraz zožerú Číňania a budeme sa učiť po čínsky. Made in China.

Nelezú aj vám takéto veci na nervy? Veselý deň blogerov blogeri!