Piť na Slovensku sa začína skoro. Napríklad lazy pri ... . Dokonalé zátišie. Plocha pred domom, ktorá sa dá nazvať dvorom. Zhrdzavený traktor v kúte. V druhom kúte bývalý pastiersky pes, ktorý nevidel ovce asi desať rokov, clivo zíva. No, však by nezýval keď je vonku dusno. Na podnose sedí umelohmotná minerálková flaša plná domácej "niečovice" (ktovie čo všetko sa v tom vykúpalo) zmrznutá na kosť, nie tá nemrznúca zmes, ale flaša. Vedľa nej čakajú naplnené kalíšky. Celkom dobrý kontrast. Vonku 35, na flaši nula a v poltárskych pohárikoch nemrznúca zmes. Takúto dedinskú idilku preruší prichádzajúci štvorročný chlapec s mačičkou v ruke. Zbádá flašku a mačička leží na zemi, chlapec pribehne k poháriku, chytá ho do ruky a šup s ním do hrdla. Chytil základ, beťár.
Ďaľší príbeh je z mestského prostredia. Scéna: Schody k nemenovanému obchodnému domu T.... v nemenovanom meste, ktoré samozrejme nespľňajú žiadnu bezpečnostnú normu. Po nich schádzajú dve kamarátky, asi tak 12 - 15 ročné slečny, očividne sa baviace na niečom smiešnom. Scéna je krátka. Jedna vraví druhej: "Je mi zle." A pri všetkej počestnosti a nonšalantnosti hádže na dva metre od seba tyčku, za ktorú by sa nemusel nikto hanbiť. "Ktože to tu rozbil pohár s čalamádou?": pýta sa babka, ktorá ťažko dýchajúc, kráčajúc po schodoch, obchádza spomienku na jednu mladú slečnu.
