Niekedy keď som bol mladší som často počúval hudbu a keďže to bolo väčšinou Cranberries tak mám k tej írskej veľmi blízko. Hovorím o prvom albume. To čo som zažíval pri počúvaní tohoto albumu som zažil aj v kine. Ten pocit.
Všetko čo sa okolo nás deje má melódiu. Pekné veci sú harmonické, zlé sú ťažké, tie najhoršie disharmonické.
Tento film je o dvoch, ktorí sa stretli, niečo spolu zažili a pritom sa spievalo, ale nie tým americkým spôsobom, skorej by som povedal, že je to ten spôsob, ktorý dáva veciam také to ťažké tajomstvo, kedy chcete aby sa to skončilo ako v rozprávke, ale tušíte, že to tak asi nebude. Také to miesto v duši, ktoré chce aby sa všetko na svete skončilo dobre, také čo neregistruje realitu.
Stratil som schopnosť vidieť hudbu vo veciach. Keďže všetko v mojom svete sa točí okolo dislokácií, gradientov, segregácie, koncentrácii, energie a reálnych problémov, tak tento informačný šum prerazil moju schopnosť počúvať tú vnútornú hudbu.
Na natočenie filmu o spievaní a živote dvoch ľudí netreba milióny. Stačí ho natočiť a na chvíľku mi vrátiť schopnosť počúvať.
