"Prečo si ju pustil?" (alebo ako som čítal pomedzi riadky)

Priateľka mi pred viac ako mesiacom odletela do Anglicka. Bola to jedna z vecí, ktoré chcela zažiť. Okrem kopy iných vecí. Chcela zažiť iný kraj, iných ľudí, inú realitu. To či sa dokáže o seba postarať. Dokáže. To všetko som vedel od čias keď sa stala mojou priateľkou :) Jedna vec ma však na jej odchode zarazila. Nemá to však nič spoločné s ňou. Keď odletela tak som sa napočúval od ľudí ako im je ľúto, že odletela, že koľko to vydržím, a najviac ma zarazila otázka, že prečo som ju pustil. „Prečo si ju pustil?“ tak toto sa ma pýtalo veľké množstvo ľudí! „Prečo som ju pustil?“ Prečo by som mal vôbec nad otázkou: „Prečo si ju pustil?“ uvažovať? Keby sa ma to opýtali dvaja, traja ľudia tak okej, beriem to. Realita je však taká, že sa ma to spýtali všetci. Od známych, cez spolužiakov, až po najbližších kamarátov. Dokonca priateľkyna starká sa jej spýtala, že či ju pustím?:)No zarážajú ma dve veci. Mám kamošov z ktorých väčšina má vzťah. A nie krátky, sú to troj – štvor ročné vzťahy. Nie som predsa nejaký otrokár aby som jej musel dovoľovať a zakazovať veci. Je slobodný svojprávny človek. Keď si rozmyslí, že odchádza zajtra do Grónska a zbalí sa a objedná si letenku na večer, tak nech si tam letí. Je to jej rozhodnutie. Očakávam od nej, že zvážila všetky záležitosti, ktoré sa týkajú takýchto rozhodnutí a očakávam, že moja osoba vystupovala v jej rozhodovaní ako dôležitý faktor. Tak ako je to aj u mňa. Ak aj napriek tomu dospela k rozhodnutiu, že tam ide tak nech tam ide. Predsa neprídem ku nej a nepoviem je: „Zostávaš doma!“. Ak okolnosti nedovoľujú aby som išiel s ňou, alebo ak ona sama nechce ísť so mnou, tak jej nebudem robiť napriek.Myslel som si, že doba kedy postavenie ženy v spoločnosti na úrovni patriarchátu, je už za nami. Asi ani veľmi nie ak väčšina mojich súbežníkov sa ma spýta: „Prečo si ju pustil?“. Otázka znie: „Prečo som ju nemal pustiť?“. Ak je vzťah dvoch (nie iba zamilovaných) ľudí založený na dôvere nevidím dôvod prečo sa pýtať niektoré otázky. Prečo robiť niektoré veci. Mám teraz doma sedieť zo založenými rukami a pýtať sa sám seba, že čo tam robí? Mám žiarliť? Mám sa zbytočne stresovať kvôli veciam ktoré z najväčšou pravdepodobnosťou sú iba výplodom ľudských fantázií. Ak sa chápe postavenie ženy v tejto spoločnosti tak, že žena má byť iba kontrolovanou osobou, tak neviem či chcem byť súčasťou spoločnosti. Ak má byť žena neustále tou, ktorá nesie nejaký vymyslený „dedičný hriech“ a má byť neustále pod tlakom chlapa, tak nechcem mať tiež nič s týmto spoločné. Neverím, že ženy sú to slabšie pohlavie. Už milión krát som sa presvedčil o opaku. Ženy majú vyšší prah bolesti, viacej znesú, majú celý život na starosti chlapov, nesťažujú sa, vedia ako na chlapov a chlapi si to ani nevšimnú. Zvyčajne sú tou hnacou silnou svojich mužských polovičiek. Vojny sa viedli kvôli ženám, umelecké diela sa tvorili kvôli ženám.Neviem, či ma teraz neznesiete, hlavne mužská časť pod čiernu zem, ale mám rešpekt pred ženami, pred ženami, ktoré sa nevzdali a ktoré to nevzdali. Držím Vám palce. P.S: Snaha písať gramaticky správne.