Štúdium na vysokej škole nie je nič jednoduché.Pripravujete svojich rodičov o peniaze, seba o čas a nervya spoločnosť o prostriedky. A čo sa z toho potom vráti?Rodičia sú radi, že syn/dcéra je Ing., Mgr., Dr. atď., že ste niečo dokázali.Vy sami ste spokojný, že ste niečo dokázali a máte trošku lepšie podmienkyna život (ak si nájdete to správne zamestnanie) ako ostatní bez vysokej školy (aj keď nieje to vždy tak). Ak opustíteštát v ktorom ste študovali a prenesiete svoj mozgový potenciál doinej krajiny, tak spoločnosťi sa z vás nevráti nič. Ale tak to býva.Existujú iba práva, ale povinnosti žiadne.
No, ale o tomto som nechcel.
Študujete a študujete a zrazu zistíte, že to učivo vám lezie do hlavylepšie ako vašim spolužiakom, písomky zvládate bez problémov, skúšky sa robiaako na bežiacom páse a celkovo vás všetko na tej výške baví o troškuviacej ako tých druhých. To je všetko asi v dôsledku, že si kedy tedy radiniečo prečítate v knižnici. Poznáte väčšinu pracovníkov domovskej katedrya oni poznajú vás. Vedúci pracovníci si všimnú vašu snahu a ponúknuvám pobyt v zahraničí v nejakom programe (ako neskôr zistíte, to jejediné čo vám môžu ponúknuť). Vaša práca s počítačom a jazykovéznalosti dávno prevýšili pracovníkov katedry. Pri pobyte v zahraničí stesa naučili pracovať s najmodernejšími prístrojmi, používate najmodernejšiemetodické postupy a všetko vyzerá, že vášmu úspechu už nič nemôžezabrániť.
Zrazu sa stanete vyštudovaným vysokoškolákoma myslíte si, že ešte nieje čas plytvať vaším potenciálomv zamestnaní v nejakej firme. Do zahraničia sa však nechystáte lebováš priateľ/priateľka nechce odísť a vy predsa cítite, že práca to niejevšetko. V živote sú aj dôležitejšie veci. Riešenie sa nájdev nastúpení na vysokú školu na pozíciu doktoranta. Vysoká škola je nadšenálebo dostala novú pracovnú silu plnú elánu (ktorý vám po pár týždňoch, možno mesiacoch znechutia), a vy sa tešíte, že budete pracovať na veciach, ktoré sa týkajúuž iba vašej práce, aj keď viete, že to nejde bez nejakého učenia saa učenia nových vysokoškolákov (neskôr prídete na to, že popri učenínových vysokoškolákov vám nezostáva čas na učenie sa).
Pracujete na najmodernejších prístrojochsedemdesiatich rokov a nič sa vám nedarí. Náhradné súčiastky neexistujúa kalibrácia takýchto prístrojov vám zaberá väčšinu času. Možno teraz sizačnete nadávať aký ste boli sprostý (spolužiak čo sa zamestnal u nemeckejfirmy už kúpil auto).
Znechutenie sa stupňuje a nevidíte ani náznakzlepšenia. Študentovi čo má záujem o pomoc pri vašej práci (a zápočtovkynapísal asi ako jeden z mála a najlepšie) nemôžete ponúknuť nič inéiba to, aby sa s vami díval na vašu prácu (vedúci katedry zakázal abyštudenti používali toto zariadenie!) a občas mu poviete nejakévysvetľujúce slovo. Jediné čo mu však vy môžete ponúknuť je výmenný program nazahraničnej vysokej škole!
------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Toto je fikcia. Vymyslený príbeh. Neexistujúca škola, neexistujúci človek. Je založený na skúsenosti mňa(študenta) a mojich kamošov (študentov). Este raz podotýkam: daný stav je odrazom reality ako ju autor vníma. Poprosím vás o nepridávanie reakciá typu: Choď odtiaľ preč a podobne.