Príčiny odmietavého postoja k otvorenému softvéru?

Opensource sa sa nespája so slovom zadarmo. Zadarmo môžete dostať niečo od komerčnej firmy, vtedy keď sa dostanete k produktu bez výmeny za peniaze, produkt. Ak ste sa dostali softvér od firmy zadarmo, to znamená, že firma nedosiahne výmenou za tento produkt zisk. Opensource produkty môžu dosiahnuť zisk, je iba na politike vývojára, či si bude na nárokovať nejaké finančné ohodnotenie produktu. Pod pojmom produkt však nemôžeme chápať program a jeho zdrojové kódy, ten je dostupný zadarmo, pod pojmom produkt treba chápať program, jeho distribúciu (ktorá by mala byť v rozumnej cene), technickú podporu, užívateľskú podporu, tlačenú dokumentáciu atď. Samotná licencia takéto trhové správanie nevylučuje. Dokonca nevylučuje ani to, že môžete poskytovať takúto podporu tretím stranám , ak nie ste samotným tvorcom programu. Môžete predávať lokalizovanú podporu takéhoto produktu. Program môžete používať na komerčné účely atď. Keď sa samozrejme rozprávame o GPL a dodržiavaní copyleftu .   Čo však vedie niektorých užívateľov k odmietaniu opensource a ich boju proti nim? Prvou možnosťou je konkurenčný boj. Správanie sa niektorých diskutérov na rôznych fórach a ich odmietavé postoje výsledkov práce opensource vývojárov je hlavne pre značnú schopnosť konkurencie opensource nástrojov v oblasti bežného nasadenia koncových licencií proprietárnych produktov. Prečo akurát na tomto bojovom poli prebieha tento boj? Diskusné fórum je mienkotvorné médium vo vzťahu nový koncový užívateľ (zháňajúci informácie) a aktívny užívateľ (so skúsenosťami). Softvérové spoločnosti tvoria prostriedky zdieľania informácií aj za účelom aktívneho vyhľadávania nových užívateľov. Administrácia týchto fór je však ponechaná na ľudí určených vlastníkom a preto bývajú "nevhodné" konkurenčné odkazy ihneď odstránené. Neoficiálne fóra spravované nezaujatými stranami bývajú plné agresívnych diskusií porovnávajúce jednotlivé funkcie a možnosti. Opensource fanúškovia dokážu ustáť aj agresívnejší rozhovor a relatívne jednoducho vyvrátiť argumenty druhej strany, ale to sa obyčajne nejedná o profesionálne koncové nasadenie softvérového produktu. Z tejto strany sa dá povedať, že nelegálny domáci užívateľ proprietárneho softvéru je obyčajne na úrovni užívateľa opensource nástroja s tým, že druhý zmienený má pri diskusii morálne navrch.   Druhou možnosťou je zlá skúsenosť s opensource nástrojom. Užívateľovi so zlou skúsenosťou sa nedá nič vyčítať v prípade ak strávil čas na prípravu práce s opensource nástrojom a nedopracoval sa ku cieľu. Neznamená to, že je nástroj zlý - jeho tvorca ho vytvoril aby splnil zmienený účel, poskytol ho ďalej s myšlienkou, že ďalší užívateľ je na takej úrovni aby ho zvládol tiež (jedná sa hlavne o konzolové programy). Je zložité zhodnotiť či užívateľ má oprávnený pocit, že program pracuje zle. Ani používateľ plateného softvéru sa nedopracoval k výsledku za jednu noc. V tomto prípade je z hľadiska vynesenia konečného súdu potrebné hodnotiť efektívnosť práce s programom komplexne- prípravu na jeho používanie, práca s programom, výstup programu a aplikovateľnosť.   Treťou možnosťou a tou najmenej konštruktívnou je iracionalita užívateľa. Keďže iracionalita je hlavnou zložkou výberu všetkého, nemôžem sa čudovať, že v oblasti softvéru pracuje naplno tiež. Iracionalitu dokážu výborne využiť dizajnéri a marketing. Farebné veci sa predávajú. Bez dostatočného portfólia informácií sa často stáva, že používateľ programu si vyberá na jeho prácu zbytočne predražený produkt. Malá informovanosť nahráva do kariet firmám s možnosťou investovať do reklamy. Nedostatok informácií o jednotlivých produktoch vedie jednotlivcov a spoločnosti k odmietavému postoju k opensource.