Rozprávka pre budúcich technikov

Kde bolo, tam bolo. Za X horami a X-1 dolinami bolo jedno malé ozubené kolieske. Toto malé ozubené koliesko malo smutný život. Pretože v prevodovke Veľkého Ťahača neznamenalo skoro nič. Stále sa krútilo určitou uhlovou rýchlosťou a strácalo zo svojeho povrchnu nové a nové vrsty svojeho materiálu. Ešte sme sa veľmi neoboznámili s tým, aké to bolo koliesko. Bolo to koliesko z nedefinovaného materiálu, pretože bolo vyrobené zo zásob ku ktorému sa stratili materiálové listy. Odborníci hneď na začiatku nemohli určiť z čoho ten materiál je, pretože nemali dostatok technického vybavenia. A tak sa z veľkého polotovaru vylisovalo malé ozubené koliesko, spolu zo svojimi sestrami a bratmi. Ale, na Expedícii sa rozutekali do sveta. A tak sa toto malé ozubené koliesko dostalo do Veľkého Ťahača. Keďže normi boli vtedy robené od oka tak koliesko nespĺňalo základnú materiálovú vlastnosť. Nebolo dostatočne tvrdé. Malo tvrdosť iba asi 300 HB. No veď bolo z lamelárneho perlitu, tak prečo sa čudujeme? (Detičky ako je možné, že ho potom vylisovali?) A tak aké bolo mäkké tak ho všetci susedia tlačili a opotrebovávali. Malé koliesko iba mohlo snívať o tom ako by mohlo mať väčšiu tvrdosť. Od svojich susedov počulo, že väčšina z nich prešla tepelným spracovaním. Koliesko vždy pri odstávke stroja snívalo o tom ako ho tepelne spracovávajú. Dlhú dobu sa však nedialo. Až jedného dňa prišla Generálna oprava. Veľký Tahač bol starý a veľmi múdry, a preto ho ľudia nechceli nahradiť. Nespomenuli sme, že Veľký Ťahač bol jedným z prvých ktoré stavali na Mesiaci prvé základne. Takže bol v očiach ľudí veľmi potrebný. Mohol im rozprávať o tom ako sa to všetko na Mesiaci začalo. Generálna oprava bola taká podrobná, že ľudia prišli na to, že malé ozubené koliesko nespĺňa povolenú hodnotu tvrdosti. Museli sa rozhodnúť čo s ním urobia. Mohli ho nahradiť novým keramickým kolieskom, ale Veľký Ťahač im povedal, že on má to koliesko rád, a že by nechcel o neho prísť. Tak sa ľudia dohodli, že koliesko plazmovo naboridujú v plynnej atmosfére. A tak sa stalo. Malé ozubené koliesko sa dostalo spolu s inými kolieskami a súčiastkami do veľkej plazmovej komory, kde čakali čo sa s nimi bude diať. Zrazu, v prienehu jednej jedinej sekundy začali všetky kolieska a súčiastky tak pekne modrofialovo svietiť a cítili, že sa im niečo robí z povrchom. Netrvalo to však dlho, a potom sa koliesko pamätá iba na to ako sa dostalo pod merací prístroj, kde mu namerali tvrdosť 2000 HV! Koliesko prešlo ešte kontrolami rozmerov a chemického zloženia a znovu bolo zaradené do zostavy ťahača. A od toho dňa už koliesko nikdo netlačí. Všetci sú mäkší ako ono a ono teraz tlačí svojich susedov. A takto to zostane až do nasledujúcej Generálnej opravy!