Bratislava má Dunaj. Bežný pocestný však túto obrovskú rieku často vníma len ako prekážku dopravy. Veď ako dlho sme sa nastáli na Prístavnom moste! A predsa, mohla by sa stať súčasťou hlavného mesta. Kedysi, viem to od mojej mamy, sa vraj každú sobotu chodilo na Železnú studienku a každú nedeľu na korzo a popri Dunaji k PKO a spať. Bola som sa tak nedávno prejsť. Je to naozaj krásna prechádzka, len mi tam čosi chýbalo. Cestou som stretla dokopy asi troch ľudí. Atmosférou mi to pripomínalo skôr slepé rameno ako veľrieku takmer v centre mesta. Nie je to veľký nevyužitý potenciál? Keď porovnám Bratislavu a Budapešť, je mi jasné, že Budapešť žije s Dunajom, lebo centrum má na oboch jeho brehoch. Na jednej strane Buda, na druhej Pešť. Z ktorejkoľvek strany sa pozriete, Dunaj dotvára atmosféru historických budov a stále ho máte na očiach. V Bratislave je takýto pohľad asi iba z hradu. A pritom máme taký krásny priestor na jeho bratislavskom brehu! Viem si tam predstaviť kaviarničky a reštaurácie... Príjemné posedenie so sviežim vzduchom od rieky.
Som zvedavá ako breh Dunaja ovplyvnia novostavby. Mám takú malú nádej, že by to všetko mohli naštartovať. A potom si možno turisti na poznávacích zájazdoch po strednej Európe nevyhradia na Slovensko iba jedno poobedie a neufujazdia nám hneď do Viedne, Budapešti a Prahy. Starý most po novom by tomu mohol napomôcť tiež. Len škoda, že pre peších v návrhoch nič nové nie je. K príjemnému promenádnemu prepojeniu centra s Petržalkou teda asi nedôjde.
Keby sa to predsa len podarilo! Dala by som si na brehu Dunaja ľadový čaj a sledovala ľudí, čo sa nikam neponáhľajú, len si prišli vychutnať nedeľné popoludnie. Poprechádzať sa od staro-nového mosta až po botanickú záhradu. A Dunaj tečie ďalej. Slnko svieti. A je kam zaparkovať...
