So sestrou sme šli kupovať rozprávky,ale po skúsenostiach s tými novými sme vyberali podľa roku výroby. A vyplatilosa nám to. Všetko staršie bolo rozprávkovejšie a milšie a kvalitnejšie.Nerozumiem tomu, veď dnes sú tiež výborní herci, určite aj výborní režiséri, a určitesa na hocičom pre deti dá zarobiť. Tak prečo sú tie tri prasiatka také umelé?
Ešteže Mária Podhradská s RišomČanakym pripravili pre deti pekné pesničky na svojich cédečkách. Inak už faktneviem, čo by som svojim neteriam a synovcom kúpila, keďže majú plný bythračiek a aj tak ich najviac bavia tie staré krásne rozprávky na kazetách,ktoré ešte stále viem naspamäť ja aj všetky moje sestry.
Pri počúvaní rozprávkových kazietsme zaspávali, umývali riad alebo konečne boli aspoň chvíľu ticho! Predstavovalisme si Aladína, ktorý uviazol v tajomnej podzemnej sieni a oženil sas princeznou Badrulbudúr, Marušku v Soli nad zlato, ako prezlečená nesiesvojmu chorému otcovi-kráľovi hrnček soli alebo neohrozeného Janka Hraška. V Popolvárovisa spieva: „...môj koníček nemá tvár, som tvoj priateľ Popolvár...“ A ja somsi fakt myslela, že ten kôň nemá tvár! Chudáčik Popolvár, ešte aj koňa beztváre mu dali! J
